Australia

6. dubna 2017 v 19:17 | Winny |  miznúca miestnosť
Pekný slnečný deň prajem všetkým čitateľom, ktorý zúfalo čakajú na Austrálsky článok. Svoj trip som sa rozhodla rozdeliť do dvoch článkov. Jeden bude z Austrálie a druhý z Nového Zélandu (áno, bola som aj na Novom Zélande). Tak sa teda vráťme v čase.

Sedem hodín ráno, sobota 14 januára. Pri pohľade z okna som zaplakala, lebo som opúšťala Slovensko počas krásnej zimy. Trošku mi bolo ľúto, že odchádzam práve v čase, keď sa perinbaba rozhodla po troch rokoch konečne krásne nasnežiť, nehovoriac o tom, že mi ten meter snehu takmer skazil cestu (znamenie?). Naše auto sa totižto nevedelo dostať z parkoviska (preeečo by sme neparkovali na konci predsa). Vlak som stihla tak sekundu a pol pred odchodom (a pred infarktom). Po troch rokoch som sa ocitla opätovne v Prahe, spolu so sladkými spomienkami na Daughtryho koncert. Stále som si neuvedomovala, že zajtra prvýkrát letím lietadlom (vuhúú). Druhý deň o piatej ráno som prešľapovala na pražskom letisku (odfotila si fotku pasu na instagram of course) a o šiestej som už sedela v lietadle, smer Paríž. Tam sme sa nalodili bez blúdenia (všetky kredity patria môjmu spolucestovateľovi - Čiernovlasému) do lietadla čínskej spoločnosti. Nebolo mi všetko jedno, ale aby ste vedeli, bolo to fakt na úrovni (haaa). Leteli sme 12 hodín do Číny a potom ešte 10 hodín z Číny, pričom prestup opäť bez problému (niežeby som čakala nejaký problém, ja som bola optimista). Jediným negatívom bola zima v lietadle. Ale! Dostala som vankúš, deku, ponuku filmov mali super (aj keď boli po anglicky s čínskymi titulkami :D) a počas letu sme dvakrát dostali jedlo (ktoré bolo fakt dobré a vždy ste si mohli pýtať viac pečiva, čo som využila a zakaždým do seba nadžgala kopec croassantov) a štyrikrát nápoje. Čo sa týka letu samotného, má to niečo do seba a zároveň mi to celé pripomínalo jazdu autom po diaľnici (tie mierne turbulencie mi pripomínali jazdu po slovenských cestách :D).

Pristátie v Sydney bolo pondelok večer austrálskeho času. Moja letisková kontrola pri vstupe do Austrálie pozostávala z kontroly pasu! Ja ako idiot čakám kontroly, v ruke žmýkam víza a oni nič. Hlavne že okolo nich bolo toľko birokracie, fail. Keď som po roku zbadala môjho najlepšieho kamoša, mala som pocit akoby som ho naposledy videla včera. Prvá cesta smerovala na krátku prechádzku v okolí nášho ubytovania, lebo sme si chceli po ukrutnej zime užívať príjemný letný horúci vzduch. Oni dvaja si svetielkovali na poskrývaných pavúkov a ja som uskakovala pred švábmi, ktorí tam križovali cesty ako u nás mravce. Napriek tomu však Sydney nie je plné tvorov, ktorými je Austrália známa, takže až na švábov, ktorý v noci pendlovali po ulici, bolo všetko perfektné. V Sydney sme strávili 3 týždne, ktoré zbehli neuveriteľne rýchlo (narozdiel od Nového Zélandu). Navštívili sme zoo - kde sa všetky zvieratká len vyvaľovali s vyplazenými jazykmi :D a boli sme pozrieť aj voľne žijúce klokany v jednom parku. Počas upršaných dní sme boli trošku šopovať, prvýkrát som navštívila Madam Tussaud (konečne mám fotku s Justinom Bieberom!!) a mrkli sme podmorský svet. Na pláži sme boli len štyrikrát, takže som nechytila takmer žiadnu farbu, ale Čiernovlasý chytil takmer úpal. Dali sme si jednu kratšiu túru po okrajoch útesov - čo bol náš prvý riadny trip. Doteraz je to pravdepodobne môj najlepší zážitok z Austrálie, pretože sedieť na tých útesoch, pozorovať vlny narážajúce do skál a proste len nasávať moment z nového prostredia, to bolo presne to, čo som potrebovala. Neskôr sme si dali druhú túru, ktorá mala byť omnoho dlhšia ale primadony (akože chalani) sa nevedeli vykotiť z domu pred dvanástou. Prvý týždeň sme takmer každý večer chľastali víno a príliš dlho sa doobedu váľali lenivo v posteli. Prešli sme si mesto, Harbour Bridge spod ktorého sme sledovali západ slnka s pivom v ruke, Operu, dali sme si úžasnú zmrzlinu, boli sme na pizzu a príliš často sme do seba tlačili mekáč. Raz sme dokonca utekali po daždi do obchodu a ja som sa v tom momente cítila brutálne slobodne. Večerné mesto bolo strašne uvoľnené, žilo to tam rôznymi ľuďmi a vplývalo na mňa dovolenkovo, radosťou, životom. Zažila som aj diskotéku, ktorá bola fakt brutálna (a to už keď ja hovorím, tak pfú). Jednak sa tam hrali fakt úplné pecky a na druhej strane to bol priestor, ktorý mal otvorenú strechu a hodinu pred koncom začalo poprchávať!

Po dvoch týždňoch, ktoré nám zbehli ako voda, bol čas ísť na Nový Zéland. Ale to je na iný článok. Po príchode do Sydney nám ostávalo ešte 5 dní, počas ktorých sme toho chceli stihnúť dosť. Tam môj pohár trpezlivosti pretiekol definitívne (začal pretekať na NZ). Človek by si pomyslel, že je na výlete s dvoma chalanmi, ktorý budú každé ráno stepovať pred dverami prvý, čakajúc na mňa. Že to bolo naopak, to už je z mojej irónie jasné asi každému. Kým prvé 2 týždne som to dokázala tolerovať, lebo veď treba sa aj váľať, tu už moja trpezlivosť dávno odišla. Po príchode naspäť sme teda zo svojich štyroch plánov stihli splniť dve a frflanie Čiernovlasého nezachraňovalo ani to, že je pekný. Winny už penila. Urobili sme si jednu túru do Blue Mountains (ofrflanú), raz sme boli na pláži a druhý raz sme boli na pláži len jednu hodinku, lebo sa nevedeli vykokotiť z bytu. Posledný deň som odchádzala naštvaná, pretože namiesto toho aby sme si niekde predchádzajúci večer sadli a nasávali atmošku posledného momentu pri opere, tak sme chodili ako stratené ovce, čo ma vytočilo do nepríčetna.

Dnes už viem, že sa do Austrálie ešte chcem vrátiť. Chcem tam toho vidieť viac, chcem vidieť menšie mestá, ktoré viac dýchajú typickou Austráliou. Chcem sa viackrát zastaviť a nasávať atmosféru, vidieť všetky pláže, viackrát sedieť v meste, viac chodiť a proste tam žiť naplno od rána do večera. Sydney bolo krásne z mnohých dôvodov. Možno preto, že má svoju legendárnu operu a bridge; možno pre tú multikultúrnosť; možno preto, že okrem malej oblasti centra tam nebolo toľko výškových budov; možno preto, že tam bolo toľko parkov a zelene. Akurát hodnotím negatívne, že tam ten život išiel veľmi rýchlo a behom dňa boli ulice plné ľudí, zahľadených do svojich mobilov. Túžim vidieť z Austrálie viac a ešte sa tam vrátim (ale už v inej spoločnosti :D).




 

Nobodys life is just sunshine & daiseys.

2. března 2017 v 17:31 | Winny |  šľahnutý zápisník
Som doma. Už 15 dní. Uisťujem vás, že Austrália vás neminie, ale first thing first.
Prvý tohtoročný článok chcem venovať novému roku. Mojim myšlienkam, ktoré som si mala možnosť spísať a zorganizovať až teraz. Nechcem hovoriť o tom, aké mám do Nového roka predsavzatia, pretože toto slovo sa mi nepozdáva. Sú to skôr priania a ciele, ktoré chcem dosiahnuť. Echm, tvárme sa že nemeškám. Každopádne bolo mojim plánom, skonsolidovať svoje myšlienky až s čerstvým pohľadom. Môj posledný článok je protikladom k tomu, čo cítim teraz a vďaka nemu si uvedomujem, ako veľmi mi Austrália prospela. Pri jeho písaní som síce pociťovala zárodky vyrovnanosti, ale vedela som, že mám pred sebou ešte tisíc malých krokov. Vďaka Austrálii som namiesto tisíc malých krokov spravila jeden veľký. Plne som precítila čo sa vo mne zmenilo a na čo sa chcem sústrediť tento rok. Bol to ten najlepší začiatok novej kapitoly a čistého štítu, aký som si mohla priať. Nebojím sa veriť a po dlhej dobe sa cítim plná úsmevného (otravného) optimizmu. Poďme sa teda s plným odhodlaním pustiť do ďalších momentov tohto roka :).

Minulý rok sa mi naplnila horoskopová veta: očista vzťahov a nutné zmeny. Veľa vzťahov sa ukázalo v pravom svetle, keď som sa ja uzavrela a prechádzala si rôznymi štádiami. Z toho vyplýva jedna zásadná novoročná zmena. Investovať ENERGIU do správnych vzťahov. Niežeby som sa s niekým prestala baviť, ale prestala som tlačiť svoju energiu tam, kde ma to len žmýkalo. Vďaka tomu cítim v sebe priestor pre nové vzťahy a nových ľudí. Veľký nový priestor a nie len dieru, ktorú treba zaplátať.

Ďalšia vec, ktorú si so sebou nesiem do každého nového roka je robiť JEDNODUCHÉ rozhodnutia. Ja viem, že svet nieje čiernobiely a ovplyvňuje nás mnoho vecí, ale zväčša veci vedia byť jednoduché. Chceš zavolať? Zavolaj. Chceš tu byť? Buď.

Chcem byť SALÁMISTA. Niežeby som nebola, ale stále mám čo zlepšovať. Vždy mávnuť rukou a mať v riti (niežeby som chcela byť vulgárna, ale znie to tak pekne :D). Byť napriek starostiam bezstarostná. Meniť perspektívu, ak to inak nejde. Nebáť sa byť SAMA SEBOU. Všimla som si, že niekedy mám problém sa za seba postaviť, paradoxne v maličkostiach. Chcem sa stále smiať, byť šialená a mať sklony k hipisáctvu. Chcem byť LEPŠÍM ČLOVEKOM. Byť milšia a dávať viac lásky, všetkým. Ako som už spomínala v jednom staršom článku, chcem byť ŽENSKEJŠIA. Toto bude dlhý proces. V prvom rade asi chcem prestať hrešiť. Chcem byť ŠTASTNÁ A VĎAČNÁ. Za všetko. Menej sa budem sťažovať, lebo tým len zbytočne vytváram problémy. Budem brať PRÍLEŽITOSTI a vychádzať z komfortnej zóny.

Samozrejme mám ešte zopár menších prianí. Kúpiť si tento rok nejaké letné šaty, začať sa viac starať o planétu (+začať používať na 99% prírodné produkty), udržiavať si poriadok v notbuku, dať si kerku, zohnať si brigádu, viac šoférovať a najväčší cieľ je vymakať sa. Odcvičiť 3 mesiace s Kaylou (to bude challenging), ísť na colorrun, začať piť 1 liter vody denne (minulý rok sa mi šokujúco podarilo splniť cieľ 0.5l, tak to posúvam na vyšší level) a zamakať na mojich stravovacích návykoch (nežrať toľko maslových croassantov). Tento rok bude v znamení push your limits (but dont push stupid people Winny!).

Keďže som sa konečne aklimatizovala, je čas dostať sa back on track (hlavne s cvičením)! Vo vzduchu cítim jar a tieto slnečné rána vo mne vyvolávajú potrebu nosiť pastelové tričká a usmievať sa ako šľahnutá. Chcem mať dobrý rok, takže si ho taký spravím. Bodka. Na konci tohto roka sa chcem pozrieť do zrkadla a byť so sebou spokojná. Nedovolím veciam aby ma každý deň ovládali. Budem silná sama pre seba a budem slniečkový-optimistický-salámistický hipisák s converskami na nohách. Dokonca, tento rok sú v kinách samé dobré filmy - rychle a zbesile, kráska a zviera, xXx, etc (vôbec nezniem ako totálny asociál, kdežee). Nevravím, že nebudú výpadky, kde plačúc na okne bdem ventilovať nahromadené emócie (a stihnem napísať ešte aj skratový článok), lenže ráno vstanem a veci si v mojom malom vesmíre proste spravím jednoduché. Btw, uvedomujete si, že som celý článok nespomenula Kučeravého (nadšené ovácie)? Aby vás neporazilo, poďme to teda pre dnešok zabaliť (rozmýšľam, že by som mala začať používať viac smajlíkov, lebo tento článok vyzerá príliš seriózne :D).


Summa Summarum.

31. prosince 2016 v 21:52 | Winny |  šľahnutý zápisník
Viete čo? Tento rok nemám chuť písať o pozitívach a negatívach. Nemám chuť písať o tom, čo som získala, čo som stratila, prípadne o tom čo ľutujem a neľutujem. Neviem zhodnotiť tento rok a možno ho ani nechcem zhodnotiť, lebo ho dokážem zhrnúť do jedného jediného slova: HROZNÝ. Ak som za rokom 2015 chcela tresnúť dverami tak, že by sa všetko zatriaslo, tak za týmto rokom chcem tresnúť dverami ešte raz tak silno (ak sa to dá) - myslím že silu som na to nazbierala :D.


Čo do nového roka? Sama neviem. Bojím sa mať nádej, bojím sa niečo chcieť a v niečo dúfať. Bojím sa tešiť. Napriek tomu mám pocity relatívnej vyrovnanosti. Výsledkom sú také menšie schizofrenické záchvaty. Do nového roka chcem na jednej strane všetko nechať za sebou - straty, choroby, Kučeravého. Na druhej strane mám pocit, že to nedokážem a nechcem. Tohtoročné straty a choroby za sebou nechali pozostatky vo forme veľké čierneho mraku, ktorý sa už navždy bude vznášať nad mojou hlavou. Strach. Taký oveľa reálnejší ako kedykoľvek predtým, že kedykoľvek môžem všetko stratiť, lebo moji rodičia budú už navždy chorý. Toto sa nedá zabudnúť, nedá sa to obísť a vždy to bude mojou súčasťou, či chcem či nie. Čo sa týka Kučeravého, jeho tak nejak nechcem nechať ísť. Už viem, že z nás dvoch nebudú môcť byť ani kamaráti (zatiaľ to tak vyzerá), lebo sa príliš veľa vecí zmenilo. Mala by som na neho úplne zabudnúť, ale tak nejak to nechcem. Necítim to ako správne. Stále. Zároveň sa mi fakt nechce pokračovať, chcem proste začať od začiatku. Vo všetkom. Toľko k mojej schizofrénii.

Možno len musím prijať, že nové začiatky môžu byť aj vtedy, ak je to pretkané starým.

Možno postupne, začiatkom roka a behom prvých dvoch mesiacov sa vo mne ustália pocity, keď uvidím, že všetko je v poriadku. Možno vtedy budem schopná veriť v to, že nový rok, že rok 2017 bude super.

Čo prajem Vám a všetkým ľuďom (dobrej vôle :D)? Aby ste všetci boli vnútorný hipisáci a šírili ste mier, myslím že nám ho vo svete treba stále viac a viac. Prajem Vám, aby ste mali ešte lepší rok ako ten predošlý a aby sa niesol v znamení pokoja a zároveň šialene dobrých vecí. Či už ste tými, ktorí radi začínajú novú kapitolu, alebo to neuznávate, prajem Vám, aby nový rok bol taký krásny ako jasná nočná obloha. Veľa lásky a veľa zdravia. Čo najviac dobrých ľudí a vecí, ktoré Vám prinášajú radosť. Užite si ohňostroje, neprežente to s alkoholom a veľa papkajte :P :).

PS.: Idem do Austrálie. Takže najbližšie články o mojich zmenách či predsavzatiach, ktoré som mala naplánované, budú až vo februári. Nejdem ani hovoriť, ako sa bojím cesty. Modlite sa za mňa (vážne).
PS.2: Ďakujem všetkým blogovým kamošom, ktorí tu pri mne celý tento rok stáli a komentovali moje články aj napriek mojej biednej spätnej väzbe.

 


Merry Christmas ya filty animals :D

24. prosince 2016 v 13:20 | Winny |  šľahnutý zápisník
Tak je tu opäť čas Vianočný a deň, ktorý má byť tak nejak výnimočný.

Spravte si ho výnimočným :). Tešte sa zo stromčeka, z prítomnosti vašich blízkych a neprežeňte to s vaječným likérom. Keď chcete, hladujte, lebo zlaté prasiatko naozaj existuje (viete, to s tými zahnutými zubmi dohora, ktoré nás v reklame na kofolu straší každé Vianoce) a keď nechcete, nehladujte, lebo veď žijeme len raz, tak sa poďme prežrať zemiakového šalátu a nespočetného množstva koláčov (najlepšie hneď ako otvoríme oči). Pustite si Harryho Pottera a tešte sa, keď sa Vám splní aspoň jedno vianočné želanie - vonku napadol aspoň biely poprašok (a to mi nikto neveril, že to príde!).

Nezabudnite každému popriať krásne sviatky, len prosím nepíšte verejné statusy na fejsbuku, obetujte pre tých blízkych chvíľu času a smsku. Keď už sme pri smskách, nezabudnite jednu poslať aj do rádia expres, možno dostanete vianočný darček v podobe telefonátu :P.

Nech je všetko podľa vašich predstáv, hlavne v pohode a s láskou. Tešte sa z každej maličkosti a zo všetkého čo máte (a nie len dnes, ale stále). Štastné a Veselé, minimálne také ako na Rokforte, s veľkou hostinou, trojmetrovým stromčekom, lebo najkrajšie Vianoce sú na Rokforte. Prajem Vám večer plný kúzel a mágie :).

Šírte lásku ♥.



Anything is possible.

10. prosince 2016 v 12:38 | Winny |  šľahnutý zápisník
Chcela som písať až na Vianoce, ale musím dnes. Lebo som včera videla po viac ako roku Kučeravého.

Déčko, náš spoločný kamoš (teda v prvom rade jeho kamoš, s ktorým som ja ostala v kontakte a chodievame na pivá a tak :D) mal narodeniny. Robil posedenie, kde nás bolo osem (a medzi nimi vlastne aj Kučeravý). Všetko chalani, len ja a ešte jedna kamoška. Ja s tou kamoškou sme prišli neskôr, ked už tam všetci boli a tie pohľady ako sme došli :D :D (šok v očiach). Najprv sme sa spolu vôbec nerozprávali, ani sme nepozreli na seba, celé to bolo smiešne :D neisté . Pri prvom poldeci a štrganí sme na seba pozreli úplne neisto. Pri druhom sa už aj jemne usmial a pri treťom sa usmial na surovku a začal sa so mnou aj rozprávať! Ja som nechápala :D :D. Inak strašne mi je z toho smiešne, keď ste si všimli.

Vedela som, že tam bude na tom stretnutí a vedela som, že nech má akýkoľvek postoj, že mi to pomôže. Nemala som žiadne očakávania a ostala som naozaj milo prekvapená jeho reakciami a tým, že sa potom so mnou vonku osamote normálne rozprával. Myslela som si, že keď ho zbadám, že keď budem počuť jeho hlas, tak pocítim nejaké emócie. Myslela som, že sa mi zrýchli tep a bude mi búšiť srdce. Nestalo sa a som sebou prekvapená. Lebo je ľahké povedať som vyrovnaná, keď toho človeka nevidíme a je druhá vec vidieť človeka a môcť si reálne povedať, že som vyrovnaná. Ja som sa utvrdila v tom, že som už naozaj za tým. Že ho už neľúbim, že ho mám rada ale už to tak nevnímam. Vau. Je to zvláštny pocit.

Sedeli sme za stolom a najprv sa spýtal na auto, potom zahlásil že by si dal parené buchty, lebo som mu raz urobila šupové parené buchty a povedal to asi trikrát (:D :D :D :D). Potom išiel on a ešte jeden kamoš na cigu vonku a ja že idem s vami. Ten kamoš išiel dnu a my sme tak nejak úplne spontánne ostali vonku. Vraj sme boli vonku hodinu a ja som mala pocit, že to bolo päť minút. Povedala som mu, že dnešný večer ma utvrdil v tom, že kľudne môžme ostať kamarátmi. Stále to ide tak prirodzene.. a áno, potrebovali sme pauzu, aby sme spracovali ako sa situácia vyvinula, ale nemyslím si, že by sme sa mali úplne ignorovať. Povedal, že je rád, že som prišla a že ma videl. Lenže samozrejme, nemôžeme sa stretávať, kvôli nej. Najhoršie je na tom to, že vidím že ma má rád a ja mám rada jeho, ale on by tiež nechcel aby sa ona stretávala so svojim ex. Povedala som mu, že ho úplne chápem, ale myslím si že to medzi nami nemá byť takto a že máme byť kamaráti, že to tak cítim a vidím. Ja mu nechcem kaziť vzťah, ja som taká rada že je šťastný a že sa mu darí a že má to čo chcel. Potom sa opýtal či som s tým v pohode, že o nej hovorím :D a ja že hej úplne. Spýtal sa ma to asi trikrát, neviem či mi neveril či čo :D. Zároveň je však smutné, že kvôli nej neostávame v kontakte (wrr), ale ja tomu nechám voľný priebeh. Dnešný deň zlomil prvé ľady a možno sa raz dostaneme do bodu, že zas budeme kamaráti a možno budem sedieť v jednej miestnosti aj s ňou, aj keď mi nie je sympatická a vo vrecku sa mi z nej otvára nožík. Proste cítim, že to pôjde dobrý smerom, aj keď pomaly (a moja trpezlivosť dostane zabrať). Spýtal sa aj na mamu, že chcel sa mi chvíľami aj ozvať ale potom si povedal, že nebude ma náhodou ešte viac ničiť. Dokonca v lete, vtedy keď išiel okolo mňa na motorke (ak si to pamätáte - čo si o polnoci idiot išiel spraviť kolečko po dedine :D), tak že to šiel kvôli mne. Hovorím, ty debil a prejdeš okolo mňa a nezastaneš, hlavne že kvôli mne si išiel sa previezť aby si ma stretol. Omg logika dovidenia (facepalm). Ešte aj povedal, že povedz mame, že som sa na ňu pýtal hej! :D No chápete?! Najviac ma samozrejme potešilo to, ako mi povedal, že som sa vymakala a že mám dobrú riť. Muahahahahaha. Prečo sa nemožme normálne baviť?

Anything is possible, if you've got enough nerve.
And if its meant to be.

Vidno, že prešlo veľa času. Vidno, že sme si prešli všetkými emóciami a že nám prospelo byť od seba. Vidno však aj to, že to tak byť nemá, ale viem, že nech bude ďalej čokoľvek, bude to dobre. Lebo sa už nebudem tváriť, že neexistoval. Napíšem mu na meniny, na narodeniny a keď sa rozhodnem, napíšem mu aj ako sa má. Toto som potrebovala zažiť. Už definitívne viem, ako to vníma a nemusím si len domýšľať. Paradoxne napriek všetkým tým volovinám čo som na neho popočúvala a tak, je presne tým istým človekom, akého si pamätám. Viem, že ak máme byť ešte kamošmi, tak nimi budeme, len to chce čas (a možno trošku nejaké čachre machre :D). Ja viem ako to vyzerá, že ak pre to niečo spravím (len drobnosti), ľudia si povedia že mi šibe, ale mne keď na niečom záleží, ja som nezastaviteľná :D.

Ok, už som sa vyventilovala. Ďalšia časť telenovely nabudúce :D.

Lennie » Emily » Mici » Lany » Tery » Jay » ChooseYou » Džejní
stopeed one » Narween Black » Dollie » Alexandra » Laura » Mirka » Lana » Alex & Mitchie » Nataly

© 2 0 1 5 - 2 0 1 6, S T U P E F F Y. B L O G. C Z | home | archive | blog.cz ||| klikacie ikonky from graphica.blog.cz