Ghost of me.

10. prosince 2015 v 21:57 | Winny |  šľahnutý zápisník
Začal DECEMBER, yupííí.
V prvom rade chcem všetkým POĎAKOVAŤ za komentáre v minulom článku, nech mali akúkoľvek váhu, už len to, že viem, že ste tu a že ste sa vyjadrili má pre mňa hodnotu väčšiu, ako si viete predstaviť.


Žijem. To keby ste chceli vedieť tí, ktorí ste sa báli o môj život po poslednom článku :D. To je tak, keď sa človek dostane na blog presne po mesiaci. Po napísaní posledného článku totižto nastal kolobeh - prax a spánok. Ale, pozor! Aby ste si nemysleli, že to bolo len tak, pod slovom prax si predstavte nasledovné: v čase od 7:00 do 13:30 sa nachádzate v priestoroch škôlky, kde z vás deti vysávajú všetkú energiu, ktorú máte a hneď po príchode domov nastáva príprava na ďalší deň - čiže vymýšľanie programu, hľadanie aktivít, vytváranie pomôcok. Niekde medzitým som sa samozrejme stihla najesť a od zúfalstva si aj trhať vlasy, trepať hlavu o stenu a spochybniť svoju životnú existenciu. Keď som sa konečne vrátila na zem a pozrela na hodinky, ktoré ukazovali 21:00, nastal moment nepochopenia 'ako pre kristove nožničky môže byť toľko hodín' a snažiac sa udržať tie oči otvorené ešte aspoň polhodinu, som to po 15 minútach vzdala a spala. Psychické vyčerpanie šuvix. Toľko k tomu, že deti sú dar. Možno aj to, ale v prvom rade sú to malý diabli. A ich rodičia sú veľký diabli.

Nebola som schopná sa ozvať. Občas som pri tom hľadaní aktivít a blúdení po internete zablúdila aj na blog. Pozrela som sa ako to tu umiera a na pár sekúnd sa zarozmýšľala nad tým, ako veľmi by som chcela napísať článok. Lenže nebol čas a neboli ani psychické sily na napísanie takého článku, aký som chcela. K tomu všetkému som ochorela, tento týždeň začala chodiť do školy, kde ma čakalo napísať 5 seminárnych prác a 2 zápočty. Spánkový deficit mám stále veľký a dúfam, že tento víkend svoju vyčerpanosť konečne vyspím. Aj napriek tomu, že budúci týždeň mám ďalšie seminárne práce a zápočty, mám pred sebou štyri dni na prípravu, ktorú si môžem konečne systematicky rozložiť. Hneď ako sa vyspím bez toho, aby ráno na mňa škriekal z políčky ten diabolský budík, ktorému už nepomáha ani to, že hrá moju obľúbenú pesničku.

Okrem toho sa behom posledného mesiaca ešte stali iné veci. Dozvedela som sa, že Kučeravý povedal "mala by byť rada, že sa s ňou nebavím" čo ma ešte viac utvrdilo v tom, že skončil v mojich očiach. Je smiešny a naštvalo ma to, ale ono všetky tie emócie ako hnev, nenávisť či zatrpknutosť, možno občas sú ale sú nevýrazné a len chvíľkové. Snažím sa ísť ďalej, nech sa zachoval ako sa zachoval, prevažujú tie emócie keď mu prajem nech je šťastný, nech má čo chce, nech si žije ako chce a snažím sa ho riešiť čo najmenej. Občas ma samozrejme napadne aj to, že každý dostane to čo si zaslúži. Vymazala som si ho s fejsbuku, čo je ďalšia vec. Myslela som, že pri tom budem piť víno, že budem hodiny čumieť na tú ikonku a nenormálne plakať. Nestalo sa. Ráno som vstala, spravila som to a normálne som fungovala ďalej. Popravde mi dosť odľahlo. Bola to tá pomyselná bodka za všetkým. Síce som mu nechcela venovať celý odstavec, here we go. Je mi z toho smutno, dlho bude ale beriem to tak ako to je, veď nemám na výber.

Ďalšia vec, môj blízky kamarát odišiel do Austrálie. Môj sociálny život zomrel a vztiahol sa na jedinú osobu v mojom živote - moju najlepšiu kamošku. A pár ďalších nepodstatných ľudí, ktorí tu ale viac niesú ako sú. Chcela by som napísať ešte moje vnútorne rozpoloženie, ale to si nechám na ďalší článok. Ďalšia novinka (skoro som zabudla), fanfáry poprosím, kúpila som si BEŽIACI PÁS! Splnila som si sen a mám nového najlepšieho kamaráta, ktorý mi vypĺňa piatkové večery.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lennie | Web | 12. prosince 2015 v 15:15 | Reagovat

Cítim z tohto článku mierne optimistický smrad? ;-)
S tým vymazaním kontaktu to bolo dobré rozhodnutie a som si istá, že ťa to trošku posunie vpred.
A k tomu tá prax na odpútanie myšlienok a celkovo zaoberanie sa inými vecami...verím, že je to psychicky vyčerpávajúce, dnešné deti naozaj nemajú krídelká, ale skôr tie rožky :D... ale určite to má aj nejaké pozitíva, pevné nervy a veľa šťastia prajem :-) Ako dlho budeš praxovať?

Aa ten bežiaci pás závidím! Musela to byť dobrá pálka, ale určite sa vyplatí :-)

2 Zuzka | E-mail | Web | 12. prosince 2015 v 20:44 | Reagovat

Po minulom článku je to ale skok vpred, znie to tak pozitívnejšie, čo ma teší :)
Deti sú diabli, a to viem aj bez toho, aby som s nimi boli v blízkom kontakte. A mne sa čudujú, že prečo ich nemám rada :D
Kučeravého by si mala už vážne vypustiť z hlavy, lebo evidentne nestojí ani za myšlienku, v čom ma utvrdzuješ už niekoľko článku.
Takže hlavu hore a pevné nervy. :) A teší ma, že ti tá pesnička pomohla. Pre mňa je to liek...

3 Džejní | Web | 13. prosince 2015 v 16:26 | Reagovat

okej, praxovat v skolke by som asi fakt nezvladala, takze rozhodne klobuk dole. ani sa ti necudujem, ze si potom uz nemala na nic ine energiu. tak dufam, ze cez Vianoce si stihnes kvalitne oddychnut, vsetko dovtedy postihas a potom budes robit iba to, co sa ti bude pacit.
moj socialny zivot je odchodom mojich jedinych dvoch kamaratok na bode mrazu, takze chapem, co prezivas. aj ked teda ja som nikdy nejaky super socialny zivot neviedla. ale zamrzi, ked nemam ani komu napisat, ci by so mnou nesiel na vianocne trhy a bud som tam sama, alebo s niekym z rodiny.
ten beziaci pas ti tak trosku zavidim, ale ako sa poznam, tak by som sa nikdy nedokopala k tomu, aby som ho pouzila, aj keby som nejaky doma mala. drzim palce, aby ti chut do cvicenia vydrzala co najdlhsie. a uzi si sviatky :)

4 Laleh Maro | E-mail | Web | 17. prosince 2015 v 18:13 | Reagovat

Praxovala som kade tade a jedna z mojich prvých praxí, ktoré som zažila, bola v školskom klube a keď bolo treba, zastupovala som učiteľky na vyučovacích hodinách prvého stupňa základnej školy. Bolo to super, veľmi ma to bavilo, detičky boli skvelé, lebo ich ľúbim... ale! po 6 hodinách praxe som umierala a domov som chodila už s jedným okom zatvoreným. A vieš ako to je... spánkový deficit sa nikdy nedá dohnať.
A čo sa sociálneho života týka, môj umrel pri dovŕšení 18. Zostarla som a neviem, čo s tým.
Ale všetko bude v poriadku, uvidíš.
Hlavne nenechaj chátrať aj seba. :D

5 Mirka. | Web | 19. prosince 2015 v 10:30 | Reagovat

To poznám, keď som tak unavéná zo všetkého, že zaspím skôr, ako chcem. Snáď si zvládla všetky seminárky..a prax. Deti vedia veľmi vyčerpať a stále majú dosť energie :D To je až nemožné.
Tak sa poriadne vyspi, lebo spánok je very important. Cez Vianoce na to bude konečne čas. Aj na číítanie.
Bežiaci pás..no, asi si k tebe prídem zabehať. Lebo v našom fitku fungujú už len dva :/ A tak ma to štve.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.