Granko???? Kde si?!

23. ledna 2016 v 21:28 | Winny |  šľahnutý zápisník
Nevládzem. Potrebujem ho. Normálne mi chýba osloviť ho. Povedať jeho meno. Písať si tu a teraz o tom aký bol jeho deň. Naše srandy. Náš obyčajný rozhovor. Jeho slová. Jeho povzbudenie. Jeho optimizmus, lebo ten môj sa stratil. Je to zlé, je to zlé s mamkou. On bol moje svetlo vždy keď boli ťažké časy a ja som sa cítila v tme. Prišiel a zasvietil. A teraz nemá kto zasvietiť, lebo jediná kamoška čo mám je plná skeptizmu. Ľudia zomierajú, svet je zlý, musíme byť realisti. Zavolal a nechal ma vyplakať. Potom zasvietil svetlo. A kúpil mi kinder čokoládu :). Príde niekto ďalší. Pravda. A čo mám robiť v tejto veľkej čiernej diere, ktorá ma obklopuje práve teraz? Lebo ja naozaj nevidím vo svojom živote práve teraz ani kus svetla. Zdravie mojich rodičov je v riti. Sociálny život je v riti. V škole ma čaká ťažké obdobie štátnic. Potom sa zobudím a trafí ma ďalšia informácia, že dedko si zlomil nohu a možno bude potrebovať operáciu.

Mal si pravdu. Shit. Nevieš si predstaviť ako veľmi ťa potrebujem. Našu partičku, ktorá v lete sedela pri ohni a v zime v kuchyni za stolom. Opäť tá istá fráza, prídu ďalší. Mhm. Keď sme začínali naše kamarátstvo, mala som 20 a ty si mal 18. Každý sme mali svoj život. Vlastne, ja ani nie, skôr ty. Každý sme mali svoj vesmír, zrazu sa zrazili a stali sa z nás blízky kamaráti. Išlo to tak strašne ľahko a prirodzene. Dva roky sme si písali a vždy nás to k sebe ťahalo ale nebolo to podstatné, mali sme tak nejak iné veci v "reálnom živote". A keď to prišlo, bolo to akoby to celý čas smerovalo k tomu bodu. Začala som patriť do tvojho sveta, čo je rarita, lebo si ma nepotreboval, mal si všetko čo si potreboval. Blízkych kamarátov a priateľku. Predsa si ma začlenil do tvojho sveta. Nie je jednoduché opäť naraziť na niekoho takého.

A viem, že mi chýba časť teba, ktorú si stratil vtedy, keď sa s tebou rozišla. A aj keď máš ju späť, tú časť už nikdy nezískaš.

Pozerala som na fotku z mojich narodenín. Chcela by som sa opäť cítiť takto. Bolo to ľahké. Áno naše kamarátstvo potom začalo byť viac ale poďme sa prosím sústrediť na tú časť, keď nebolo. Tá fotka napríklad.. Pamätám ako som sedela medzi tebou a Blonďákom, urobili sme si asi 20 selfičiek, tvárili sa ako retardi. Ty si prišiel z mesta, povedal, že tvoj vzťah je na riť a že sa rozídeš, ja som sa uchechtla a odvrkla ti, že to je niečo čo ty nikdy nespravíš s veľkým výrazom na slovo nikdy. Blonďák sa zasmial a povedal "presne!". Všetci traja sme sedeli v kuchyni na zemi a ja som sa na vás smiala, že ste stratené vzťahové prípady. Sedela som medzi vami, udrbávali sme sa na svete, na nás troch, nechápali ste prečo som sama a všetko išlo tak ľahko. Chápeš? Vlastne, chápete? A na ďalší deň si mi zavolal, že budúci víkend máš voľný dom, že nevieš čo bude ale bude tam Blonďák a musím prísť aj ja. Usmievam sa pri tej fotke. Pamätám si prvú smsku, čo som ti napísala o jedenástej večer a ty si mi neodpísal, lebo si bol s ňou a ja som to chápala. Na druhý deň si mi napísal, že sa ti môžem sťažovať kedykoľvek. Pamätám ako sme sedeli na verande pijúc pivo, ako si mi povedal, že nemôžeš stratiť naše kamarátstvo, ako som ti volala o jednej ráno kvôli ocovi, ako Blonďák brnkal na gitaru "Kučeravý je debiil, lebo volá s frajerkou a ignoruje nás", ako sme behali po dedine a vy ste si vyskakovali na chrbát, ako som dostala kopu orea od teba a Blonďaka na narodky, ako sme sa vozili autom keď si ešte nemal vodičák a keď som ho ja mala čerstvý, ako si mi ťukol auto, ako som sa odhlásila z fb neočakávane a ty si mi napísal Granko kde si?, ako si ma dokopával nech sa zmiznem učiť na prijímačky... tie momenty, keď to bolo kamarátstvo a nič viac len kamarátstvo, s tebou, s Blonďákom atď.

Stále keď si spomeniem na tvoje slová, že cítiš niečo viac, mám chuť ťa skopať. Vtedy sa spustilo domino, lebo ja som ti o pár dní v blaženej nálade na hojdačkách, s krivou šiltovkou na hlave napísala smsku, že aj ja. Emócie dostali zelenú a už to išlo serus. To mu vôbec nechýbam?

A práve vtedy, keď som vytiahla tú fotku a spomenula si na tú ľahkosť, vtedy som dostala veľmi silnú potrebu mu zavolať. Prvýkrát po 4 mesiacoch naozaj veľmi silnú potrebu. Áno, píšem článok v ktorom ako tá najväčšia socka prosím do vzduchu, aby prišiel človek, ktorý je iný ako bol a ktorý odišiel. Bravo. Lenže práve teraz, v tomto momente, nemyslím na to kto je teraz, ale na to kto bol. Lebo ho len potrebujem. Vždy pre mňa vedel byť silný, keď som to potrebovala. Ale neurobím nič. Viem, že ma nechce vo svojom živote. Napíšem tento článok a budem sa pokúšať popratať si svoju hlavu. A ani mi nehovorte o tom, že mám snažiť byť s ľudmi, ktorých okolo seba mám, lebo to je ďalší problém...

BOŽE, TAK STRAŠNE MI CHÝBAŠ.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Alfa | Web | 24. ledna 2016 v 11:17 | Reagovat

Noo teda, už som myslela, že tu nepribudne ani jeden článok, v ktorom sa bude spomínať on a že si už "za tým všetkým"... ale tento článok veru tak nevyzerá. Je mi ľúto, čo sa deje v tvojej rodine, ale verím tomu a držím palce, že všetko bude v poriadku.

2 Lany | Web | 29. ledna 2016 v 12:59 | Reagovat

Moja, vyzerá to tak, že obe práve prežívame ťažké obdobie. Chcem, aby si bola zas šťastná, aby sa to nikdy nevyvinulo takto. Aby bolo všetko v poriadku, tvoje vzťahy a aj rodina. Mám pocit, že život si z nás niekedy robí dobrý deň a my proti tomu nezmôžeme nič. Keby si len prečítal tento článok, tvoj blog, tvoje pocity a spomienky,..
Máš kopec krásnych spomienok, no zároveň aj kopec bolesti a je hrozné, ked' sa tieto dve veci prekrývajú.

3 Sandra | Web | 1. února 2016 v 13:44 | Reagovat

ach jaj,ja ani neviem čo mám napísať,pretože viem,že keby tu napíšem, všetko bude v poriadku,nebude to ako lusknutím prsta..
je mi veľmi ľúto,že si v takomto štádiu obdobia,keď ti niekto chýba a chceš ho mať späť pri sebe.. ale aj toto patrí do života. ľudia v ňom ti budú prichádzať a pdchádzať, no raz sa nájde ten správny človek a ten nebude taký,že raz príde a potom odíde.
držím palce,nech je všetko v poriadku,nech si znova zasa šťastná a usmievavá ako slniečko♥ neboj moja,ty to zvládneš♥

4 Zuzka | E-mail | Web | 1. února 2016 v 15:33 | Reagovat

Fuha, celkom si ma zaskočila, keďže pred chvíľou som komentovala ten článok, kde si sa s ním rozlúčila.
Neviem čo ti mám napísať, aby si sa cítila lepšie. A povedať, že naňho nemáš myslieť lebo je to debil, ti asi tiež veľmi nepomôže. Ale nemôžeš sa ani utápať v spomienkach na minulosť, nech už sú akokoľvek príjemné a lepšie ako realita.
Mrzí ma všetko čo sa ti deje, ale ostaň silná. Ak by niečo, kľudne sa ozvi, držím ti palce ;)

5 vyjadrenicenzury | Web | 9. února 2016 v 16:46 | Reagovat

Vím, jak se cítíš a vím, že ti není pomocí. Každý tu bolest a to prázdné místo musíme překonat sám po svém, není univerzální klíč :(. Nedávno se mi přihodilo něco podobného. Přece jen už jsem velký "kluk" a už bych měl být moudrý, ale bolest a smutek vždy přemůžou zdravý rozum. Jak často ji chci napsat.. Se zdravotním stavem tvé rodiny mi to je líto (není to jen fráze). Občas se nám dějí zlé věci, aby mohly přijít lepší. Budu na tebe myslet, abys zase byla usmívající se dívka :).

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.