Škola, neideálne časy, jeden sexistický herec a prvý oficiálny článok tohto roka!

13. ledna 2016 v 10:41 | Winny |  šľahnutý zápisník
Mala som plány o tom, aký článok chcem zverejniť v novom roku ako prvý.

Výborne, moje plány ako stále vychádzajú (irónia veľkosti severnej pologule). Tak som to začala aspoň sexistickým hercom, snáď som si to vyžehlila (upozornenie: uslintáte si klávesnicu). V rozpísaných článkoch mám od začiatku roka štyri články a tento je už piaty *tlesk, tlesk*. Každý sa nesie v úplne inej nálade a duchu. Mám toľko myšlienok, o ktoré by som sa chcela podeliť, ale to by bol veľmi dlhý článok. Jeden článok som venovala tomu, ako niesom pripravená na letný semester tretieho ročníka (bakalárka mi spôsobuje nočné mory); druhý je napísaný o tom, aká chcem byť v novom roku; tretí je o Kučeravom (podľa mňa sa vám už z jeho mena chce preraziť múr hlavou) a štvrtý o tom, aké je ľahké povedať si čo chcem a aké je omnoho ťažšie podľa toho aj naozaj žiť. Pravdepodobne idem skonsolidovať všetky články do čitateľnej podoby a budem ich postupne zverejňovať do konca tohto mesiaca.

História sa opakuje. Mám pocit, že sa nachádzam presne na tom istom mieste, ako keď sa mi Kučeravý dostával pomaličky do života (začiatok roka 2013, preboha to sú tri roky, how old am I?!). Nie, nedostáva sa do neho on, ani žiadny iný chlap (to je utópia :D). Ide o okolnosti. Vtedy som každý jeden večer v posteli počúvala nové akustické CD Justina Biebera, keď som potrebovala zabudnúť na ocove zdravotné problémy, ktoré sa v tom čase tak radi pripomínali. Bola som relatívne spokojná a šťastná s tým čo som mala, len ja sama so sebou. Áno, chýbali mi ľudia ale brala som to dobre. Začínala som rok so sľubom, že si ho spravím dobrým sama. A teraz sa cítim tak isto, až na to že si večer líham do postele so slúchatkami v ušiach kvôli mame. Má ísť na operáciu, ktorá sa odložila o ďalší mesiac, kvôli iným testom. Ja popravde obdivujem môjho otca ako sa vysporiadava so svojou chorobou, pretože keby to nezvládal asi je to všetko oveľa horšie. Naopak mama sa so svojimi zdravotnými problémami vyrovnáva veľmi ťažko a veľmi to na nej vidno a veľmi ťažko sa mi to zvláda. Lebo jej neviem pomôcť.

Po večeroch zvyknem dostávať strach. Strach z vyššie zmienených vecí. Strach z toho, že nestíham napísať bakalárku a že netuším ako ju napísať. Strach z toho, že mám nechuť sa učiť a som bez motivácie, lebo ja už vlastne ani neviem či som na správnej škole. Mám príliš veľa času a tak na mňa dorážajú veci, ktoré by nemali. Kedysi som mala presne takéto večery, keď som si príliš uvedomovala veci okolo mňa a spôsobovalo mi to úzkostné stavy. Keď prišiel on, stavy odišli takmer úplne, ani som si to nevšimla. Prišli len keď sa niektorá situácia úplne vyhrotila - napríklad situácia s otcom. Inak som nikdy pred spaním nedostala strach, paniku alebo podobné emócie. Vedela som, že je tu a že mi so všetkým pomôže. Že na to niesom sama. Zrazu som nebola nesvoja z nedostatku ľudí vo svojom živote, z toho že ma nikto nechápal, z chorého otca, či z čohokoľvek iného. Stačila mi prítomnosť lásky v mojom živote a tie veci boli preč. Tá prítomnosť lásky mi zase začína chýbať. Konečne sa prestávam trápiť kvôli nemu a začínajú ma trápiť všetky ostatné veci (no super). Preto sa zvyknem po večeroch vracať v myšlienkach k nemu. Bude to znieť smiešne, ale keď myslím na neho je to prijateľná alternatíva. Je to oveľa ľahšie myslieť na neho. Asi sa to dá nazvať aj pokrok, keď už mi tie myšlienky na neho vlastne nerobia zle *yeezzz*. Teda niežeby som veci sama nezvládala, zvládnam, len lepšie by to bolo s niekým. A hlavne, každý z nás občas potrebuje aby ho niekto potiahol, či nakopol (keď neni, treba hľadať platonické lásky, slint).

Rozmýšľam ako kvalitne zakončiť tento nekvalitný oficiálny prvý článok v novom roku. *dlhá chvíľa ticha* Tak nič, idem si teda ďalej spievať. Plánujem sa venovať blogu trošku viac (hlavne komentovaním), ale kedže moje plány zlyhávajú, nespoliehala by som sa na to.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mici | 13. ledna 2016 v 14:53 | Reagovat

Cítim sa rovnako. Veta, že história sa opakuje, úplne sedí aj na moju situáciu teraz. Tiež z roku 2013. A dosť rozumiem aj tvojim pocitom. Strach a úzkosti sú u mňa skoro už na dennom poriadku. A aj keď sa stále snažím, mám pocit, že idem skôr vzad ako vpred.
A tiež ťa chápem aj čo sa týka maminej operácie, lebo ja som si toto prežila minulý rok a viem, že to nie je nič jednoduché. Prajem ti aj jej aby to dobre dopadlo.
U mňa motivácia tiež nejako vyprchala, aj keď občas je to lepšie...
A fakt je to tak, že niekedy stačí jeden jediný človek, ktorý je tu pre nás a ktorý nás podrží a všetky tie inak neznesiteľné veci sa stanú ľahšími.

2 Tery | Web | 13. ledna 2016 v 15:35 | Reagovat

Tvůj článek mě donutil přemýšlet. Abych si tak nějak uvědomila, co vlastně všechno mám, když jsou lidé kolem mě zdraví a je mi líto, že Ty se tím tolik trápíš, ale absolutně tomu rozumím. Drž se, společně to ustojíte, věřím tomu, že ano 😊😇
A jestli se trápíš kvůli klukovi doporučím Ti přečíst si Tvůj komentář u mého fejetonů, který mi dokázal zlepšit den. Nemá smysl se kvůli chlapům trápit, jednoho dne přijde ten, který si naše slzy zasloužit bude...ale zároveň to bude ten, který nám je nikdy nepůsobí (jedině ty z radosti) 😘😍
Budu Ti držet palce, abys všechno zvládla tak, jak si přeješ.
Mimochodem máš úžasný blog. Smím si Tě přidat do oblíbených odkazů?

3 Zuzka | E-mail | Web | 15. ledna 2016 v 15:41 | Reagovat

Hneď ako som ho uvidela spadla mi sánka! Proste dokonalý (vzhľadom) chlap... :D
Musím povedať, že ten pocit strachu poznám. Hocikedy sa ma zmocní, trebárs sa zobudím uprostred noci a lapám po dychu a mám pocit, že už nič nebude dobré, že nič nezvládnem. To je to najhoršie čo mávam. Našťastie si potom ľahnem späť spať a nejak ma to prejde. Aletá úzkosť v tom momente, to je ako koniec sveta.
V každom prípade, vždy všetko dopadne dobre, a ak nie, tak to nie je koniec, na to pamätaj ;)
btw. neviem prečo, ale teraz práve počúvam túto pesničku a mám taký pocit, že by sa ti mohla páčiť aj kvôli tomu čo prežívaš s Kučeravým :D daj vedieť či sa mýlim...
https://www.youtube.com/watch?v=WM7-PYtXtJM&list=RDEMLs3blA1ExxaZ9gmnDGyznw&index=3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.