The marks humans leave are too often scars.

20. července 2016 v 21:27 | Winny |  šľahnutý zápisník
Môj blog mal siedmeho siedmy, rok. Heppy brzdej blog :).

Toľko nad tým svojim blogom rozmýšľam. O tom, ako si ho predstavujem, čo by som sem všetko mohla pridávať, lebo nápady mám a nakoniec vždy dojdem k tomu, že neviem či tematické články sú to, čo si tu viem predstaviť. Blog bol vždy hlavne mojim denníkom, ktorý mi odpovedal prostredníctvom vás. Aj keď sme sa nepoznali, poznali sme svoje príbehy a nadväzovali špecifickú formu priateľstva. Apropo, vy. Toľkokrát som sa pozrela na tie vaše články, bez síl komentovať. Ale to asi bolo vidno, že nemám síl, keď som nedokázala písať ani vlastné články. Chcem sa vrátiť. Tak naozaj, len neviem či to pôjde. Viem, že nikto nechce počúvať nešťastného človeka dookola a že keď poviem meno Kučeravý tak sa vám chce vyskočiť z okna, ale ešte neviem byť v poriadku. Aj preto som dlho zvažovala či začať opäť písať články..

Miniupdate ako sa mám. V podstate ani sama neviem. Viem len to, že keď som sa minulý rok prestala baviť s Kučeravým, tak som chcela byť väčšinu svojho času obklopená ľuďmi. Najviac asi preto, aby som mu dokázala, že na to mám. Nájsť si ľudí a nebyť sama. Dokázala som si to, dokázala som to aj jemu a nedosiahla som tým nič, pretože som si nevybudovala žiadne zmysluplné kamarátstva (síce niektoré pretrvávajú dodnes, len ma nenapĺňajú). Tento rok som najradšej sama. Najčastejšie s knihami, seriálmi, v posilke a úplne najviac sa cítim, keď sedím niekde v prírode, pretože dokáže dopraviť do mojej duše aspoň kúsok mieru a pokoja. Som však aj s ľudmi, lebo mám rada ľudí (niesom úplný asociál) ale musia to byť špecifický ľudia (ako napríklad Červenovláska, ktorá žije v Bratislave, ale momentálne trávi aspoň leto doma). Hĺbka vzťahov má dosť veľký vplyv na to, s kým chcem/nechcem tráviť čas, ale to je skôr na jeden celý dlhokánsky samostatný článok. Ďalej sa chystám na víkendovú brigádu, predávať lístočky na ibiza fest (čo je u mňa nezvyk, ale povedala som si, že treba hovoriť áno, potrebujem nové podnety a taktiež potrebujem súrne money). Brat ma dokonca vyzbrojil slzným sprejom, tak som ho vysmiala, že či je v poriadku :D.

Chcela som povedať len to, že sa plánujem vrátiť, že chcem byť späť a že to asi budú stále tie denníčkovské hatlaniny (nadšené ovácie). Lebo si proste potrebujem upratať v hlave a snáď si udržím tých svojich pár stálych čitateľov, ktorý mi s tým bordelom v mojej hlave pomôžu. Samozrejme začnem aj aktívne komentovať vaše články. Im coming home, im coming home, tell the world im coming home.. :D


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lennie | Web | 20. července 2016 v 23:52 | Reagovat

Za tú prírodu máš u mňa plus :-) Tá vie veľmi dobre liečiť. Prajem veľa šťastia na brigáde, takéto podnety sú určite správne a treba ich využiť čo najviac! Nikdy totiž nevieš, kde sa vďaka nm môžeš nakoniec dostať :-)

2 Lany | Web | 21. července 2016 v 13:30 | Reagovat

Tak si teda konečne späť. Huráá.
Stále som navštevovala tvoj blog s tým, či sa objavil nejaký článok, s tým, ako to u teba prebieha, lebo pri poslednom smutnom článku som sa bála, že s blogom končíš. Ono to človek noazj niekedy potrebuje pauzu od blogu, popremýšľať, čo všetko má a čo nemá v jeho živote zmysel. Ak by si chcela vedieť, ty a tvoj blog ste mi prirástli k srdcu a preto sa sem rada vraciam, možno aj preto, že sa zbytočne neľutuješ ako veľa iných dievčat, ktoré by sa ocitli v tvojej situácií. Vlastne ťa obdivujem, lebo ja by som to všetko asi nezvládla a neopováž sa ospravedlňovať Kučeravého, pretože to sú všetko tvoje pocity a blog je predsa miesto, kde si tieto pocity potrebuješ umiestniť a vyliať si dušu. Sama mám problém hovoriť o niektorých veciach a niekedy sa vyhýbam zveriť sa s tým aj blogu, ale napokon ten tlak všetky pocity vychrlí aj bez môjho vedomia a ja sa zrazu zverujem blogu s tým, že hoci sa tým moje problémy absolútne nevyriešia a vôbec nič s tým nespravím, aspoň mám pocit, že je mi o trošku ľahšie na duši a nie som v tom už úplne sama.
Takže týmto som vlastne chcela povedať, že som rada, že si späť. Drž sa.
Btw.: Ked' si spomenula ten slzný sprej, musela som sa zasmiať, lebo mi to pripomenulo, ked' ho spolužiak omylom vstrekol do našej triedy a všetci sme okamžite utekali k oknu, lebo nám to hned' hnusne podráždilo hrdlo a nevedeli sme poriadne dýchať. Bol z toho neskôr veľký problém. Poznámka: držať sa pre istotu d'alej od slzného spreja, najlepšie proti smeru prúdenia vetra. :D

3 Nikki Allen | Web | 21. července 2016 v 20:51 | Reagovat

Vítej zpátky. :)
Btw. 7 let na blogu je fakt bezvadný! :3

4 jay | Web | 21. července 2016 v 21:32 | Reagovat

príroda a jej pokoj, keď objavíš nejaké svoje miesta, dokáže pomôcť viac ako hocijaký psychológ alebo terapeut. nič ti nepovie, ale svojim spôsobom pomôže. úplne chápem tvoje počínanie po tom, ako si sa prestala baviť s kučeravým, ja by som tiež hľadala nových a nových ľudí a snažila sa mu dokázať, že nie je koniec sveta, že to dám. prestaň prosím písať, že by  nám mali vadiť veci ohľadom kučeravého, ja som znova úplne rovnaká, tiež by som o ňom písala ešte veľmi dlho. a vlastne som to robila s mojím brčkavým, až kým sa nestal zázrak a on je tu. ale to je jedno, čo som chcela povedať, je jedno: PÍŠ! čokoľvek. tematické články, denníčky, výlevy o kučeravom.. blog je tvoje miesto, a na tvoje miesto môžeš vešať čo len chceš. tí čitatelia, ktorým to náhodou bude vadiť to čítať nebudú a to ťa nemusí zaujímať, stále tu budú nejakí, ktorí si prečítajú fakt hocičo. ja som od zimy uvažovala nad brigádami toľko, až som toto leto strávila akurát tak týždeň na detskom tábore a tam to skončilo. budúci rok to musím napraviť, peniaze sa zídu, veď sme študenti. :D
och tak mi chýbal tvoj sarkazmus v článkoch, som rada, že si späť!

5 Sanna Eleanor | E-mail | Web | 22. července 2016 v 12:53 | Reagovat

Páni, sedem rokov. To je už niečo. :) Tak gratulujem a prajem veľa dobrého do budúcna.
Pozri toto je tvoj blog. Aj keby si sa rozhodla písať o chove škrečkov, je to tvoje rozhodnutie. Ja sem chodím rada, aj pravidelne kontrolujem, čo je tu nové a som rada, že som konečne na niečo natrafila.
Myslím, že to mám s ľuďmi rovnako ako ty. Rada s nimi som, ale musia to byť ľudia, ktorí pre mňa niečo znamenajú. A podľa mňa je to v poriadku, radšej niečo pevné, než bezduché.
Takže sa teším na článok, nech už bude o čomkoľvek. :) A ten slzný si radšej zober! Maj sa.

6 Džejní | Web | 23. července 2016 v 7:58 | Reagovat

ak sa chces vratit, tak minimalne to uz je dobry zaciatok na to, aby tu opat pribudali clanky. tiez vyuzivam hrozne casto svoj blog na to, aby som si upratala v hlave, ale na to predsa dennickove blogy su, nie? myslim, ze vzdy sa najde niekto, kto dokaze poradit, podporit, pomoct, vypocut.
tusim by som pobyt v prirode mala tiez zvazit, pretoze mier a pokoj by sa mi v mojej hlave fakt zisiel. len este treba prekonat tu moju sprostu alergiu :D ale uz nastastie najhorsie alergicke obdobie pominulo.
budem sa tesit na tvoje clanky. a gratulujem tomuto blogu ku krasnym siedmym rokom svojho posobenia :)

7 Libra | Web | 1. srpna 2016 v 12:11 | Reagovat

Ach, tvoje články som čítala ešte keď som aj ja bola na blog.cz... avšak nejako, keď som sa vždy sťahovala, sa mi občas stalo, že som niektoré blogy vynechala a nepridala do obľúbených a až neskôr som ich našla... tak ako aj teba. Potom je to taký skvelý pocit, že ahaa...veď tuto babu som čítala ešte vtedy a vtedy.. :-)  a vždy sa poteším, keď nájdem nejaký starší blog, ktorý ešte aj funguje :)  A samozrejme všetko najlepšie k narodeninám :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.