Some things take time.

3. srpna 2016 v 17:00 | Winny |  šľahnutý zápisník
Sedela v strede lúky a pozorovala západ slnka. Množstvo farieb nad tmavými kopcami, ktoré lemovali dedinu. Odtieňe ružovej, orandžovej a žltej splývajúce s modrou oblohou až do momentu, keď bolo slnko ďaleko za kopcami a na oblohe spolu s mrakmi začalo hrať tisíc odtieňov modrej a tyrkysovej. Tento pohľad milovala úplne najviac.

Človek sa v priebehu celého života vyvíja a mení, zväčša pomaličky a postupne, až si jedného dňa uvedomí ako sa za pár rokov zmenil. Zároveň však v živote občas nastanú situácie, keď si výrazne uvedomujeme to, že sa meníme. Situácie, ktoré nás zasiahnu, donútia zamyslieť sa a zmeniť veci. Prvýkrát som sa v mojom živote rapídne zmenila počas strednej školy, keď som sa v druhom ročníku stala vyvrheľom celej mojej triedy a vo svojej podstate sa psychicky zrútila. To leto som strávila s knihami, seriálmi a mnohokrát som sa hojdala a nechávala len tak plynúť myšlienky. Cítila som, že veci sa menia. Že ja sa mením. Silniem. Všetko čo sa stalo ma príliš okresalo a urobilo zo mňa človeka s ostrejšími hranami. Navonok. Vo svojom vnútri som stále ostala tým jemným pierkom. Druhýkrát v mojom živote pociťujem to, že prechádzam veľkou osobnostnou zmenou. Mám po štátniciach a za posledný polrok ma utopilo tsunami bolesti, až som sa dostala do štádia, že neviem čo cítim a potrebujem zmeniť to, kto som. Nepovažujem sa za zlého človeka, ale pocítila som potrebu zmeniť niektoré veci vo svojom správaní. Opäť celé dni čítam knihy, pozerám seriály (žijem životy druhých). Sedávam na tom kopci alebo stojím na balkóne (pokiaľ na mňa neurobí nálet stádo sršňov, ktorí si tu spravili hniezdo a majú veľkosť môjho malíčka) a nechávam plynúť myšlienky. Pociťujem zmeny v mojom myslení, aj keď sa ešte naplno neukazujú v mojom správaní.
book, glasses, and drawing image

Chcem byť lepšia. Chcem urobiť svet krajším miestom. Chcem byť milšia k ľuďom. Chcem zas dávať ľuďom nádej. Chcem byť ženskejšia - toto je inak mission impossible. Som sarkasticky drzá, chodím do posilky boxovať, zbožňujem šoférovanie, s chalanmi rozprávam ako s najlepšími kamošmi a pijem pivo. Ja viem, že by som sa niekedy proste len mala usmiať a sklopiť pohľad, nie zaklincovať niečo ďalšou poznámkou (ale niekedy hovorím rýchlejšie ako myslím). Kedysi som sa oveľa viac usmievala a bola oveľa svojskejšia. Hnedovlasé dievča s urehotaným smiechom, večne ukazujúca peace a idúca proti davom. Posledne mám ale pocit, že nemôžem byť pri ľuďoch otvorená, byť sebou. Chcem byť pokojnejšia ale zároveň šialená. Chcem byť aj napriek starostiam bezstarostná. Ako má byť žena ženou? Otázka za všetky drobné :D. Ale myslím ju seriózne.

Chcem chlapa a nehanbím sa to priznať. Nepotrebujem chlapa ale chcem ho, pretože chcem rodinu. Nenapĺňajú ma vzťahy, ktoré mám vo svojom živote, lebo cítim, že chcem byť inde. Žiť a fungovať inak. Minule ma kamoška vysmiala, že by som nemohla byť feministka, lebo chcem chlapa. Myslela som, že ju ovalím kladivom a potom po nej prejdem kosačkou. Aj ona chce chlapa, len sa bude tváriť, že vzťahy nemajú zmysel, ľudia sa podvádzajú a radšej bude pozerať seriály a piť nealkoholické mochitto so skeptickým pohľadom na celý svet, za ktorý si plne môže sama, lebo dobrovoľne, vedome a jednorazovo zahrala tretiu osobu vo vzťahu. Nejdem ani hovoriť, že títo skeptický ľudia ma iritujú a častokrát práve preto ničia druhých. Každá žena, ktorá tvrdí, že je spokojná sama so sebou a nechce chlapa, nechce lásku - klame. Sorry, ale je to tak, pretože zo sto žien je len jedna, ktorá to skutočne myslí vážne. Každý chce prijímať lásku a každý chce dávať lásku. Je pekné byť nezávislou silnou ženou a áno, každý človek, každá žena dokáže zvládnuť veľa vecí sama ale nie je to ľahšie vo dvoch? Nedá sa byť nonstop podporným zariadením sám pre seba. Aj tie najsilnejšie baterky majú len istú životnosť.

Aj keď hovorím o sebe, možno nájde v tomto článku niekto viac. Len som sa chcela podeliť o svoje myšlienkové pochody, ktoré mám vlastne posledné týždne a mesiace. Kedže som vám konečne dala na známosť čo mi chodí po hlave, dokonca som spokojná s tým v akej forme, môžem pridávať už aj iné články. Ale ktovie :D..
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Džejní | Web | 4. srpna 2016 v 12:34 | Reagovat

pozna ten pocit, ked je clovek vyvrhelom triedy, ja som bola tiez ta, ktora nikam nezapadala. do imaginarneho sveta som utekala vzdy, ked sa dalo, kludne aj pocas skolskych prestavok. na jdnu stranu ma to az tak netrapila, ale na druhu som vzdy chcela byt v nejakej partii, aby ma ta trieda brala ako svoju sucast. ale asi som bola od nich prilis rozdielna. teraz som rada, ze tie roky su uz za mnou.
chciet sa zmenit je podla mna prvy krok k uspechu. ale nemala by si nieco chciet len preto, ze sa ti zda, ze to po tebe chce svoje okolie. napriklad ta zenskejsost (eh, divne slovo :D). kto povedal, ze ked mas rada soferovania, pijes pivo a boxujes, nie si dost zenska? to je bullshit, ktory ti chce iba spolocnost nahovorit. bud sama sebou a najdu sa ludia, ktori ta budu mat radi presne taku.
vo dvojici je vselico lahsie, ked sa ma clovek o koho opriet, hned sa veci lahsie zvladaju, to je pravda. ludia, ktori maju skepticky pohlad na svet nechcu priznat svoje pocity, ale mozno sa proste iba boja bolesti.

2 Sanna Eleanor | E-mail | Web | 5. srpna 2016 v 15:00 | Reagovat

Za tento článok ťa zbožňujem ešte viac. Úplne ako by si mi hovorila z duše, pri väčšine vecí teda. Ja som v procese menenia celý tento môj druhák, ale momentálne neviem, či ho chcem dokončiť. Začala som sa totiž vážne zaoberať mojou budúcnosťou a mám chuť si ľahnúť a nechať sa prejsť kosačkou. :D
Ale skutočne sa mi páči, že si to povedala úprimne, že chceš chlapa. Aj ja ho chcem, ale neviem kde a ako ho mám zohnať, tak čakám, že on zoženie mňa, alebo to bude osud :D
A podľa mňa aj feministky chcú chlapov, len sa to fakt hanbia priznať. Teda to by možno aj priznali, ale v živote nie, že ho potrebujú. I keď ja si myslím, že keď odhodíme tie stereotypné pohľady našich starých rodičov na ženskosť a mužskosť tak zistíme, že je to o tom, že ľudia potrebujú byť milovaný a mať nejaký oporný bod, či už ženu alebo muža :)

3 Susane S. | Web | 5. srpna 2016 v 23:18 | Reagovat

Mám pocit jakobych ten článek už četla, nechci říct že jsi ho někde opsala nebo něco podobného! :D to samozřejmě ne, ale všechno je mi tak povědomé ..  to jak píšeš jak se cítíš, jak si začínáš všímat změn ve svém nitru ..

4 Lany | Web | 10. srpna 2016 v 21:59 | Reagovat

Neviem ako je to možné ale väčšinou som s tebou na podobnej vlne a tak je to aj teraz. V poslednom čase som sa veľmi zmenila, tak veľmi, že som úplný opak toho ako som bola kedysi. Nespoznávam sa. Pijem, žúrujem, chodím na akcie, ktoré ma nebavia a dokonca som nedávno prvýkrát bozkávala (áno, možno už bolo načase ked'že mám 17, ale ešte nedávno som taká vôbec nebola). Prestáva sa mi páčiť moje správanie a nedáva mi zmysel prečo to robím, aj ked' väčšina mojich rovesníkov robí to isté a niektorí sú na tom ešte horšie ako ja..
Človek by sa proste medzi ľud'mi mal cítiť sám sebou, aspoň medzi niektorými, ked' to už nijak nejde.. A ked' sa to nestane, potom začne mať pocit, že sa mení.

5 Lany | Web | 10. srpna 2016 v 22:00 | Reagovat

[4]: Btw.: Veľmi sa mi páči tvoj nový dizajn na blogu. ;)

6 Angel :) | Web | 13. srpna 2016 v 20:26 | Reagovat

Ani ja som nikdy nebola tou , ktorá by bola tou veľkou hviezdou v triede, lebo to malé osamelé dievča som bola ja , ale postupne sa to možno aj zmenilo aj ked to trvalo dlho. Vždy som bola takou, ktorá si len ťažko budovala vzťahy ale na druhej strane možno nemám veľa kamarátov ale nezáleží na počte ale na kvalite. I ked v jednej veci sme si podobné lebo i ja mám viac kamarátov chalanov ako kamarátky. Lebo s nimi sa viem lepšie porozprávať a niekedy to tak aj lepšie je. Nevedela by som proste celé dni  trápiť nad nejakými novými fotkami na fb alebo ako sa mám nalíčiť :) nechcem tým povedať, že to sem tam nerobím, ale ja mám rada proste klasiku. časom som sa zmenila i ja. Dospela som . Možno som si kedysi naivne myslela o ľudoch, že sú iný ale na druhej strane som sa toho veľa naučila práve vo chvíli ked som začala pracovať. Ono to proste prišlo. A pokiaľ to chceš z celej duše tak sa ti to aj podarí :)

7 Nikki Allen | Web | 14. srpna 2016 v 17:58 | Reagovat

Pěkné počtení a zamyšlení!
Ty pocity znám...

8 Alex | Web | 16. srpna 2016 v 11:39 | Reagovat

Hvězda třídy? Nikdy. Lidé se semnou bavili většinou jen když něco potřebovali a kolem sebe jsem měla jen pár lidí, kteří se mnou prohodili slovo navíc. Vydařené vztahy? Žádné neznám. Žádné věčné přátelství ani věčná láska... Je to dobrý život? Těžko říct... V poslední době se nejraději pouštím do knížek a žiji životy lidí, které bych chtěla žít i já - a pak mi bývá ještě hůř, protože vím, že to prostě nemám. Věřím, že když se chce, tak je možné všechno a tak i věřím, že se ti podaří změnit sama sebe do takové podoby, abys byla šťastná a spokojená :) A nemyslím si, že chtít po svém boku muže je něco špatného - myslím si, že za každým silným mužem stojí ještě silnější žena , která ho zvládne dostatečně podpořit a pomoct :)

9 Danielle | Web | 29. srpna 2016 v 17:05 | Reagovat

Veľmi sa mi páči tvoj článok. Je plný skutočných emócií a myšlienok. A musím sa priznať, že z väčšinou tvojich názorov súhlasím. Vo veľa veciach sa sama vidím a veľa vecí si aj ja sama uvedomujem. Život je jednoducho nevyspytateľný. Starneme a celý pohľad na svet, celá tá perfektná perspektíva sa mení. Naše názory, naše správanie, všetko. A čo sa týka chlapov, vždy je tu nejaký, ktorý ti nečakane vstúpi do života. Sú komplikovaní, s nimi je to ťažké a bez nich horšie, pomotajú ti hlavu práve vtedy keď si v pohode a ty sa ideš potom zblázniť. Veľmi sa stotožňujem s tým čo píšeš (akoby som čítala samu seba v istých momentoch). Je to zvláštne, keď natrafíš na človeka z rovnakého súdka :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.