Make it a SEPTEMBER to remember.

7. září 2016 v 16:20 | Winny |  šľahnutý zápisník
Tento rok mi plynie veľmi divne. Posledné tri mesiace prázdnin s minimálne trávenými chvíľkami v spoločnosti a naplnené nič nerobením mi dali veľa. Potrebovala som ich. Až tento rok som konečne spracovala nielen prvý polrok tohto roka, ale aj udalosti minulého roka. Až teraz som mala konečne možnosť len dýchať a spracovať všetky tie vzťahy, ktoré som minulý rok nadviazala, minuloročnú stratu Kučeravého a tohtoročnú psychickú záťaž vo forme maminej rakoviny a babkinej smrti (niežeby ste o tomto všetkom nevedeli, o ničom inom nehovorím). PRVÝ SEPTEMBER. Vtedy som si uvedomila, že na konci tohto roka budem pravdepodobne dobrovoľne sama, budem sa usmievať a s pohárom šampanského v ruke pozorovať ohňostroje na nebi (a možno s fľašou, alebo najlepšie s dvoma). Sú ťažšie a ľahšie dni, ale už som väčšinu svojho času dobre naladená. Je to síce chôdza po tenkom ľade a bude to chôdza po tenkom ľade, pokiaľ sa neskončia chemoterapie, ale kráčam, to je najpodstatnejšie. Teším sa z vecí. Pokiaľ nepraskne ľad a ja sa neutopím, tralala.


September vo mne vzbudil vlnu dobrej nálady. Pretože som pripravená vkročiť opäť do nejakej rutiny (respektíve škola) a to ma celkom teší (radosť mi iste ujde stopädesiatkilometrovou rýchlosťou hneď po prvom matematickom semináry). Čakajú ma maličkosti, na ktoré sa teším a viem, že ak doma bude všetko v poriadku, tento mesiac si vychutnám a budem sa len usmievať. Tento mesiac mi vychádzajú dve srdcové knihy (džínsak a Harry Potter), konečne začnú chodiť seriály (new girl!) a mám potvrdený jeden výlet do Tatier. Za dverami je jeseň, čo znamená, že zachvíľu bude čas pre čižmy, ranný ostrý vzduch, sviečky a svetre. Echm, tie sviečky pálim už teraz a poškuľovala som aj po čižmách, ale došli ešte horúčavy, takže stále čakám. Nebudem predsa nosiť čižmy v tridsiatkach, ľudia by si mysleli, že som šialená (niežeby som nebola).

V skratke aj o Kučeravom (*bang bang* to bol zúfalý zvuk toho, ako si niekto z vás začal biť hlavu o stenu). Stále ma mrzí táto situácia, asi stále bude ale taktiež si uvedomujem, že sa už nezmení. Je to pre mňa divný pocit, pretože niesom zvyknutá končiť s ľuďmi v mojom živote takto drasticky. Zvyčajne končím s ľuďmi otvorene. Keď pre mňa niečo znamenali, občas si napíšeme a v niektorých prípadoch sa občas stretneme. Mám tú možnosť, ozvať sa im. Je divné, že s niekým, kto bol pre mňa dôležitý už nemám túto možnosť. Niekedy si prajem, aby sme sa náhodne stretli - chcela by som vedieť, ako by sme sa zachovali. Príležitostne sa mi s ním aj snívajú SNY, ktoré sú v princípe stále rovnaké - vždy sa s ním snažím komunikovať a on odpovedá späť, niekedy je milý a niekedy je úplne odmeraný. Ak je v snoch aj Blonďavá, tak by som sa ráno najradšej pri spomienke na ňu udusila vankúšom. Napriek tomu som prijala, že mi to jednoducho nebude ešte dlho úplne ľahostajné, ale pravdepodobne sa to už nikdy nezmení a bodka.

POINTA TOHTO ČLÁNKU je, že budem robiť to čo ma napĺňa a všetko čo bude mať prísť, príde. Nie nadarmo sa hovorí, do your thing, live your life and good things will come. Mne veľakrát v mojom živote prišli ľudia a udalosti vtedy, keď som sa začala cítiť dobre sama so sebou. Po minuloročnom naháňaní mi samota padla dobre a len som sa utvrdila v tom, že pre mňa je to najlepší liek. Nemôžem povedať, že mi občas nechýbajú ľudia, ale som opäť v štádiu, keď som spokojná sama so sebou a až vtedy sa môžu diať ďalšie veci. Stay spooky, autumn is coming :P ...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nicol | E-mail | Web | 10. září 2016 v 10:47 | Reagovat

Skvelý článok! :)
partofnicol.blogspot.sk

2 Lany | Web | 10. září 2016 v 20:17 | Reagovat

Niekedy človek nutne potrebuje byť sám a všetko si v hlave premyslieť a ja mám takéto chvíle dosť často, takže chápem, aké to je, potriediť si v hlave svoje myšlienky a vysporiadať sa s nimi.
Ha, ty už poškuľuješ po čižmách a ja som sa minule prichytila pri tom, že si púšťam Have yourself a Merry little Christmas od Franka Sinatru. :D Proste ma to neuveriteľne upokojuje a nabúdza to vo mne pokojnú atmosféru, aj na jeseň sa už veľmi teším. A je jasné, že na Kučeravého často myslíš, ten človek pre teba veľa znamenal a takých ľudí nikdy nie je ľahké tak celkom odstrániť zo svojho života, na toto neexistuje žiadne tlačidlo Delete. :)

RE: Vážim si tvoj dlhý komentár a prinútil ma zamyslieť sa nad tým. Ja viem, že som urobila chybu, nikdy som nepremýšľala nad tým, žeby som sa s niekým len tak zrazu bozkávala (a už vôbec nie so spolužiakom mojej o rok staršej kamarátky, nebol to úplne cudzí chalan). Snažila som to vyriešiť, písali sme si a dokonca sme išli aj vonku a chceli sme to spolu skúsiť ale zistili sme, že si vlastne nemáme čo povedať. :) Takúto blbosť už viac spraviť nechcem a poučila som sa z toho. Proste túžim po normálnom a prirodzenom vzťahu a asi som bola vtedy tak mimo, že som sa do toho rozhodla ísť na vlastnú päsť, čo bola veľká chyba.

3 Daisy | Web | 11. září 2016 v 12:34 | Reagovat

Moc smutné. Proto si už teď uvědomuju, že si lidí a okamžiků v mém životě musím vážit jak jen to jde. Jsi moc silná. Všechno to zvládnete společně. Od toho rodina je, aby si pomáhala. Moc ti a hlavně tvojí mamince držím palce a jsem si jistá, že bude všechno v pořádku, protože má tebe a podle tvých názorů jsi úžasný člověk, věř mi :).

4 Nikki Allen | Web | 11. září 2016 v 19:53 | Reagovat

Jak říkáš, vše co má přijít, přijde.
Držím palce. Pamatuj - nejdůležitější je se nepřestat snažit :)

5 Lennie | Web | 12. září 2016 v 19:01 | Reagovat

Je super, že ti tieto mesiace pomohli, čo sa týka usporiadanie myšlienok, človek to občas potrebuje :-)
Prajem ti, nech ti tá vyrovnanosť už vydrží aj naďalej, najpodstatnejšie je asi venovať sa veciam, čo ťa bavia a zaujímajú, nájsť si taký svoj priestor, balanc vo všetkom.
Ja sa tiež už inak celkom teším na jeseň...síce viem, že mi po krátkom čase začne slnko chýbať, ale aktuálne sa už neviem dočkať aj toho farebného jemne daždivého počasia :P :D

6 Džejní | Web | 16. září 2016 v 19:17 | Reagovat

taky pozitivny clanok, normalne radost citat :) som rada, ze sa pomaly, ale iste dostavat zo zlych stavov a dobre dni su stale castejsie. co ma prist pride a ja verim tomu, ze najprv sa musi clovek citit dobre vo svojej kozi a az potom sa hrnut do komplikovanych vztahov s inymi ludmi. treba si priznat svoje pocity a zmierit sa s nimi, nech su akekolvek. nic pred sebou netajit a neprikraslovat a ono je to fakt narocnejsie, ako by clovek ocakaval. ale myslim, ze si na dobrej ceste, tak prajem, nech sa ti dari. aj v skole, aj v osobnom zivote :)

7 MARY || BUBBLEGUM-BITCH | Web | 21. září 2016 v 8:12 | Reagovat

Neuveriteľné, ako sa dokážem nájsť v nejakom článku. Mám pocit, že si mi písala zo srdca. Moje prázdniny sa tiež niesli v pohodovom duchu, veľa som oddychovala a užívala si, že niekedy nemusím robiť absolútne nič. Potrebovala som to ako soľ, presne ako píšeš, potrebovala som spracovať mnohé udalosti, ktoré sa stali a tiež mám pocit, že som sa s istými vecami po dlhom čase zmierila a môžem ísť s pokojom ďalej. Svojim spôsobom som sa do školy aj tešila ale po dvoch týždňoch je všetko nenávratne preč :D :D Na džínsový denník sa faaaaaaaaaaakt neskutočne teším, mám prečítaných nespočetne veľa kníh ale navždy budem tvrdiť, že džínsák je moja najobľúbenejšia knižná séria, všetky knihy mám prečítané asi tisíckrát, vedela by som z nich naspamäť citovať a proste... aww... asi sa nemusím viac rozpisovať :D A na záver som sa ti len chcela poďakovať za dávku optimizmu, ktorá ma zachvátila po prečítaní tohto článku, naozaj sa mi veľmi príjemne čítal :) Mimochodom, pridala som si ťa do zoznamu obľúbených stránok, snáď ti to nevadí :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.