I'm gonna love you like I've never been broken.

21. října 2016 v 19:39 | Winny |  šľahnutý zápisník
Myslela som, že sa celý mesiac neozvem, ale vonku padajú veľké kvapky a počasie láka na písanie a šálku horúceho kakaa alebo v lepšom prípade na pohár dobrého vína. Ja som včera našla doma dobré víno.

Veľa rozmýšľam. Ako som mala dobre nastavený september, október je čistý kontrast. Cítim sa ako vypľutá haluška. Nemám silu potlačiť sa cez prekážky. Toto som zistila až teraz, ako začala škola. Vedela som, že ďalšie dva roky štúdia budú ťažké, ale nemyslela som si, že môj postoj bude takýto. Vždy som bola salámista a pri prekážkach som zvykla mávnuť rukou, veď uvidíme čo sa stane. Teraz to nemám na saláme, predčasne sa vzdávam a mám z toho zmiešané pocity. Znechutila a zdeprimovala ma hudobná (a hneď za ňou matika) nielen ako samotný predmet ale aj naša vyučujúca. Chýba mi, aby ma niekto potlačil, už príliš dlho to všetko náročné v mojom živote ťahám sama. Aj v rámci vzťahov v škole pociťujem, že už niesú také ako boli kedysi. Pokazili sa vtedy, keď som sa dostávala cez Kučeravého a nikto mi nerozumel. Každý chcel aby som bola šťastná šup šup a ja som nemohla. Vždy som mala rada na vysokej to, že som počas semestra urobila zopár seminárok (zväčša vždy všetky naraz) a potom som nemusela do skúškového robiť nič. Tento semester sa mi treba učiť a robiť domáce úlohy z týždňa na týždeň. Nebaví ma to. Som znechutená, znudená, bez energie, bez motivácie.. Bez všetkého. Cítim sa ako veža v strede púšte, úplne opustená a vyblednutá. Niežeby mi bolo zle ale cítim sa prázdna a nenaplnená. Strašne. Chýba mi láska a chýba mi dávať lásku. Fest.

Za kamošom, ktorý je v Austrálii, vo februári ide nás spoločný kamoš a ja som seriózne začala rozmýšľať, že by som mala začať pracovať a nie zabíjať čas na vysokej škole. Chcem žiť, chcem cestovať a vidieť každý kút sveta.

Neviem čo mám robiť s tou prázdnotou vo mne. Nemám nič čo by som chcela. Keď viem, že od predstavy toho čo chcem v živote som taká vzdialená. Občas ma to desí. Občas ma tá samota bolí. Keď mi chýba objatie. Keď mi chýba niekto, kto by ma rozosmial a kto by si teraz so mnou sadol do auta a počúval, ako do neho búchajú kvapky. Niekto s kým by som v tom malom priestore zdieľala emócie a viedla nekonečný rozhovor, kým by som pozorovala kvapky stekajúce po čelnom skle, trblietajúce sa pod pouličným osvetlením. Prečo ma to všetko míňa už tak dlho? Ako si ľudia hľadajú partnerov? Pritom viem, že by som dala modré z neba.. že som jedna z tých, čo si pre svojich blízkych aj nohu pôjdu dať odrezať.

Najednom z prvých stretnutí sa tak šialene začnem smiať a poviem, že rafinovaný úsmev nie je moja parketa. Budem ti stále hovoriť dobrú noc. Budem sa snažiť urobiť každý deň krajším. Budem dôvodom na úsmev. Budem počúvať tvoje obľúbené piesne a ty budeš počúvať tie moje (Daughtry!). Ráno ti spravím kávu a naučím sa kvôli tebe piecť koláče (nie iba bábovku). Dám ti celé moje srdce a každý môj úsmev. Dám ti energiu počas tých zlých dní a ty dáš energiu mne, počas mojich skratov. Ukážeme si, ako sa pozeráme na svet. Budem šoférovať a spolu budeme spievať tú našu obľúbenú pesničku a ty budeš mať určite na sekundu smrť v očiach, keď zarežem do tej zákruty. Budeme spolu chodiť na výlety a tvoriť si nespočetné množstvo zážitkov. Budem veriť v tvoje sny a podporovať ťa v tvojich krokoch. Každý jeden deň v mojom pohľade uvidíš, koľko lásky k tebe prechovávam, keď na teba pozriem, len tak, ponad šálku čaju. Ukážem ti všetky maličkosti, ktoré ma urobia šťastnou a ktoré dokážu život osviežiť. Budeme sa často milovať. Budem si ťa doberať a ty sa len potmehútsky usmeješ a doberieš si ma späť. Tvoj pohľad na veci ma bude inšpirovať. Budeme spolu veľa pozerať rozprávky. V lete ťa zoberiem pozerať na hviezdy a naučím ťa piť dobré vína. Keď ma naštveš, tak po tebe šmarím vankúš a možno aj pokričím, ale nikdy nebudem urazená. Vždy k tebe budem úprimná. Budem ťa donekonečna hladkať a na dobrú noc ti dám pusu na krk. Niekedy ti len tak donesiem tvoju obľúbenú čokoládu a keď budeš aj ty taký, nikdy, naozaj nikdy ťa neprestanem milovať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 MARY || BUBBLEGUM-BITCH | Web | 22. října 2016 v 10:54 | Reagovat

Opäť raz článok, v ktorom som sa našla. Mám pocit, akoby si mi videla do duše. Október je šialený mesiac, všímam si, že každý okolo mňa depkuje, opúšťa sa (aj vrátane mňa samozrejme :D), nikto nemá na nič chuť, každý je akýsi spomalený a zničený. Určite je to aj tým hnusným počasím, ktoré vonku zúri. Ale presne chápem ten pocit prázdnoty, ktorý máš. Aj ja cítim, že by som potrebovala po svojom boku nejakú osobu, ktorá by ma motivovala, ktorá by ma nejakým spôsobom popostrčila vpred, ktorá by ma ľúbila a ja by som jej mohla tú lásku opätovať. Prečo je všetko tak strašne komplikované? Ako píšeš, aj ja mám presnú predstavu o mojom živote, viem, čo by ma mohlo robiť šťastnou ale nemám akosi odvahu sa do týchto vecí púšťať. a tak si tiež pripadám neskutočne vzdialená od života, ktorý by som chcela viesť. Najhoršie je, že poslednú dobu mám toľko povinností, že mi na tie pekné a radostné veci ani nezostáva čas. Inak opäť prekrásny článok, miestami mi bolo fest do plaču.

2 Džejní | Web | 22. října 2016 v 18:05 | Reagovat

boze, dievca, ani nevies, ako velmi ti rozumiem. nasla som sa v kazdom jednom tvojom slove. potrebujem objatie a potrebujem niekoho, komu by som mohla dat lasku. netusim, ako si ludia hladaju partnerov, mam pocit, ze mi tato lekcia akosi v zivote usla. nemam motivaciu nic robit, citim sa prazdna a samota niekedy setsakra boli. dakujem ti za tieto riadky <3

3 Little one | E-mail | Web | 26. října 2016 v 17:36 | Reagovat

ach! jej... btw, milujem ten seriál <3

4 Caroline Cor | Web | 30. října 2016 v 19:18 | Reagovat

Snáď sa cez to rýchlo dostaneš :) S tými seminárkami to máme rovnako - ani mne sa vôbec nechce začať ich písať a pritom viem, že keby som ich napísala, mala by som pokoj. Ale to nie len seminárky... ale aj všetko čo sa školy týka, či už prezentácie, zápočty, zadania, ....

5 M | Web | 5. listopadu 2016 v 23:47 | Reagovat

Docelas mi vyrazila dech, takový krásný plány. bez lásky nejsme nic, i když mě překvapilo, jak podstatná část se jí utopí v té prázdnotě, pokud nejdřív nemiluješ sebe..
hodně štěstí, jestli působíš stejně, jako píšeš, tak o někoho takového nebudeš mít nouzi :)

6 choose-you | Web | 17. listopadu 2016 v 21:11 | Reagovat

Tie pocity ohľadom vysokej sú mi dôverne známe. študujem na jednej z "výberových" škôl a mám pocit, že je to skôr jeden veľký chaos a bordel a nedáva to do môjho života nič čo by som chcela alebo potrebovala. Najradšej by som praštila s celým márnením času a povedala "čau"!!! Ale...ale rodina. Jediná vec ktorá ma desí je pocit, že niekoho sklamem. A tak driem riťou lavice v prednáškovej a frflem a frflem....a čas mi preteká pomedzi prsty....bleh.
A vieš kde sa spoznávajú nový ľudia? Na sociálnych sieťach. Nie je to ani romantické ani originálne ale v jeden večer ked som plakala do vankúša, vonku mrzlo a ja som myslela, že ma šľak trafí som sa potrebovala vyrozprávať som stretla jedného chlapca. Mal podobnú prácu, mal mačku a od tej noci mal vyhrané...a vyliečil ma z tej starej boľavej lásky ktorá ma len ničila do špiku kostí....a som vdačná...a šťastná (odhliadnuc od školy)
.....
a k tomu tvojmu poslednému odstavcu....
nejdem byť preromatizovaná a precitlivelá (okej to som vždy) ale smrkla som zo 2x a prečítala som si to asi aj 10x.

7 Lany | Web | 19. listopadu 2016 v 19:03 | Reagovat

Kokso, už dlho sa mi nestalo, že som tak čítala článok so zatajeným dychom s tým, ako veľmi vystihuje moje vlastné pocity. Cítim sa prázdna, v lete som žila naplno a zažívala nejaký slabší odvar šťastia, alebo to bol proste len pocit... Ale teraz? Cítim, že mám pri sebe ľudí, bez ktorých si neviem predstaviť svoj život, no zároveň mi chýba osoba, ktorá by do môjho života priniesla nefalšované šťastie. Ten posledný odstavec tvojho článku... to je čosi krásne, prečítala som ho dvakrát a je z neho jasné, ako o tom všetkom premýšľaš a koľko času tomu venuješ. Mám pocit, že moje vnútro je na prasknutie plné lásky, ktorú už konečne túžim rozdávať v plnej miere a zároveň ju aj prijímať.
Nádherný článok. Nádherný.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.