Life happens.

31. května 2017 v 17:22 | Winny |  šľahnutý zápisník
Chcela som začať tým, že všetci čakáte na článok o Novom Zélande. Potom som si uvedomila, že na tomto blogu už asi nečaká nikto na nič. Mrzí ma to, že trávim na blogu tak strašne málo času, ale vplýva na to asi dosť faktorov. Na jednej strane som od zverejnenia posledného článku nemala absolútne žiadny čas a na strane druhej považujem svoj život za tak nudný a nezáživný, že nevidím zmysel v tom, aby som niečo napísala.

Máj a apríl boli vyčerpávajúce mesiace. Takto som nemakala ani pred štátnicami. Magisterské štúdium už naozaj nie je prechádzka v ružovom (vínovom) sade. Prax bola super. Prvýkrát sme boli na praxi v škole (v treťom ročníku) a ja som konečne prišla do kontaktu s tým, kvôli čomu som v prvom rade na tú školu šla. Pani učiteľka na základnej škole. Vidím sa v tom. Vždy som sa videla, ale teraz to konečne nabralo reálne kontúry. Časovo to bolo (a stále je) dosť o držku. Celé dni sa učím alebo píšem hlúpe seminárne práce, ktoré teraz pre zmenu vystriedala diplomovka (už nech je koniec júna). Pomedzi to sa mi s veľkou radosťou zvykne vysmievať život prostredníctvom môjho notbuku, ktorý sa zničoho nič vypne po veľmi pracne napísanej jednej strane. Samozrejme neuloženej. Písanej tri hodiny. Dnes som dokonca myslela, že ho už nezapnem a všetkým veľmi potrebným záložkám k diplomovoke zamávam.

Každopádne obzvlášť máj bol naprd mesiac, ak mám byť úprimná. V tomto mesiaci mám aj narodeniny, aj meniny. Oboje stálo za hovno. Teraz sa cítim, akoby ma niekto vrátil v čase a ja som sa ocitla v roku 2012, keď som sama doma zapíjala svoje narodeniny šampanským a mala depku zo svojho veku. 5 years later..... Môj život je ako bludný kruh :D, krása. Pár ľudí, od ktorých som to nečakala si nespomenulo a mňa to zamrzelo. Tak som behom tohto mesiaca skonzumovala relatívne veľké množstvo alkoholu. Zväčša sama. V zúfalstve z toho, že som sama. Moje večerné radosti obsahovali každý deň aspoň 2 poháre vína. Asi by som mala pomlčať o tom, že som si v mojom nadžgatom rozvrhu urobila čas (popri vínkovanní, aby som potom mohla mať ešte väčšie depky) na čítanie starých denníkov z roku tristo pred kristom (myslené od roku 2009). Bolo to dooosť divné.

Ja viem ako veľmi tento článok šíri totálnu apatiu. Kde sa vytratila moja radosť? Odhodlanie? Po príchode z Austrálie som bola veľmi dobre naladená. Šťastná. Presne som vedela aká chcem byť. Viem to aj dnes, lebo si častokrát čítam svoje presavzatia (v snahe namotivovať samú seba). Lenže potom sa spustila lavína v škole a ja som tak nejak ZHASLA. Namiesto toho, aby som budovala svoje lepšie ja, robím presný opak. Som drzá, brešem, som nevďačná a pičujem jak robotník na stavbe. A neznášam pohľad na seba v zrkadle, pretože keď vidím tú podžubanú 4 kilovú špekačku, ktorá na mne narásla a nechce odísť, zdvíha sa mi tlak. Hnevám sa sama na seba, že nedokážem byť šťastná. Po katastrofickom minulom roku sú veci relatívne dobre a ja sa neteším zo života. Shame on me. Lebo mi niečo chýba. Keď večer o jedenástej dokončím ťukanie do počítača, ľahnúť si vedľa niekoho. Pohladkať ho, ukradnúť mu jeho energiu a ráno vstávať aspoň s o niečo menšou nechuťou. Ísť von nad mesto s fľašou vína a veľkým sáčkom slnečníc, aby som mohla cítiť vo vlasoch príjemný teplý vietor, pozorovať západ slnka a potom hviezdy. Chýba mi niečo, čo by mi spôsobilo radosť, nadšenie, motýle..

Ostalo vo mne divné prádzno, ale o tom nabudúce.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Elis Minarová | http://elisminarova.blogspot.cz/ | Web | 3. června 2017 v 10:24 | Reagovat

Přeji hodně štěstí při studiu. Neboj se, to zvládneš! A na článek z Nového Zélandu se určitě těším :)

2 Mici | 5. června 2017 v 9:49 | Reagovat

Viem o čom píšeš, cítila som sa podobne asi tisíc krát. Náladu a život robia ľudia, či chceme či nie, a keď tu žiadni nie sú, je to také prázdne. Po hrozne dlhej dobe ako som žila sama si dosť vychutnávam keď som teraz s niekým, lebo mi dokážu ľudia urobiť deň krajším. Konečne sa aj tu takí našli..
Škoda, že nie si tu, bolo by to iné.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.