miznúca miestnosť

Australia

6. dubna 2017 v 19:17 | Winny
Pekný slnečný deň prajem všetkým čitateľom, ktorý zúfalo čakajú na Austrálsky článok. Svoj trip som sa rozhodla rozdeliť do dvoch článkov. Jeden bude z Austrálie a druhý z Nového Zélandu (áno, bola som aj na Novom Zélande). Tak sa teda vráťme v čase.

Sedem hodín ráno, sobota 14 januára. Pri pohľade z okna som zaplakala, lebo som opúšťala Slovensko počas krásnej zimy. Trošku mi bolo ľúto, že odchádzam práve v čase, keď sa perinbaba rozhodla po troch rokoch konečne krásne nasnežiť, nehovoriac o tom, že mi ten meter snehu takmer skazil cestu (znamenie?). Naše auto sa totižto nevedelo dostať z parkoviska (preeečo by sme neparkovali na konci predsa). Vlak som stihla tak sekundu a pol pred odchodom (a pred infarktom). Po troch rokoch som sa ocitla opätovne v Prahe, spolu so sladkými spomienkami na Daughtryho koncert. Stále som si neuvedomovala, že zajtra prvýkrát letím lietadlom (vuhúú). Druhý deň o piatej ráno som prešľapovala na pražskom letisku (odfotila si fotku pasu na instagram of course) a o šiestej som už sedela v lietadle, smer Paríž. Tam sme sa nalodili bez blúdenia (všetky kredity patria môjmu spolucestovateľovi - Čiernovlasému) do lietadla čínskej spoločnosti. Nebolo mi všetko jedno, ale aby ste vedeli, bolo to fakt na úrovni (haaa). Leteli sme 12 hodín do Číny a potom ešte 10 hodín z Číny, pričom prestup opäť bez problému (niežeby som čakala nejaký problém, ja som bola optimista). Jediným negatívom bola zima v lietadle. Ale! Dostala som vankúš, deku, ponuku filmov mali super (aj keď boli po anglicky s čínskymi titulkami :D) a počas letu sme dvakrát dostali jedlo (ktoré bolo fakt dobré a vždy ste si mohli pýtať viac pečiva, čo som využila a zakaždým do seba nadžgala kopec croassantov) a štyrikrát nápoje. Čo sa týka letu samotného, má to niečo do seba a zároveň mi to celé pripomínalo jazdu autom po diaľnici (tie mierne turbulencie mi pripomínali jazdu po slovenských cestách :D).

Pristátie v Sydney bolo pondelok večer austrálskeho času. Moja letisková kontrola pri vstupe do Austrálie pozostávala z kontroly pasu! Ja ako idiot čakám kontroly, v ruke žmýkam víza a oni nič. Hlavne že okolo nich bolo toľko birokracie, fail. Keď som po roku zbadala môjho najlepšieho kamoša, mala som pocit akoby som ho naposledy videla včera. Prvá cesta smerovala na krátku prechádzku v okolí nášho ubytovania, lebo sme si chceli po ukrutnej zime užívať príjemný letný horúci vzduch. Oni dvaja si svetielkovali na poskrývaných pavúkov a ja som uskakovala pred švábmi, ktorí tam križovali cesty ako u nás mravce. Napriek tomu však Sydney nie je plné tvorov, ktorými je Austrália známa, takže až na švábov, ktorý v noci pendlovali po ulici, bolo všetko perfektné. V Sydney sme strávili 3 týždne, ktoré zbehli neuveriteľne rýchlo (narozdiel od Nového Zélandu). Navštívili sme zoo - kde sa všetky zvieratká len vyvaľovali s vyplazenými jazykmi :D a boli sme pozrieť aj voľne žijúce klokany v jednom parku. Počas upršaných dní sme boli trošku šopovať, prvýkrát som navštívila Madam Tussaud (konečne mám fotku s Justinom Bieberom!!) a mrkli sme podmorský svet. Na pláži sme boli len štyrikrát, takže som nechytila takmer žiadnu farbu, ale Čiernovlasý chytil takmer úpal. Dali sme si jednu kratšiu túru po okrajoch útesov - čo bol náš prvý riadny trip. Doteraz je to pravdepodobne môj najlepší zážitok z Austrálie, pretože sedieť na tých útesoch, pozorovať vlny narážajúce do skál a proste len nasávať moment z nového prostredia, to bolo presne to, čo som potrebovala. Neskôr sme si dali druhú túru, ktorá mala byť omnoho dlhšia ale primadony (akože chalani) sa nevedeli vykotiť z domu pred dvanástou. Prvý týždeň sme takmer každý večer chľastali víno a príliš dlho sa doobedu váľali lenivo v posteli. Prešli sme si mesto, Harbour Bridge spod ktorého sme sledovali západ slnka s pivom v ruke, Operu, dali sme si úžasnú zmrzlinu, boli sme na pizzu a príliš často sme do seba tlačili mekáč. Raz sme dokonca utekali po daždi do obchodu a ja som sa v tom momente cítila brutálne slobodne. Večerné mesto bolo strašne uvoľnené, žilo to tam rôznymi ľuďmi a vplývalo na mňa dovolenkovo, radosťou, životom. Zažila som aj diskotéku, ktorá bola fakt brutálna (a to už keď ja hovorím, tak pfú). Jednak sa tam hrali fakt úplné pecky a na druhej strane to bol priestor, ktorý mal otvorenú strechu a hodinu pred koncom začalo poprchávať!

Po dvoch týždňoch, ktoré nám zbehli ako voda, bol čas ísť na Nový Zéland. Ale to je na iný článok. Po príchode do Sydney nám ostávalo ešte 5 dní, počas ktorých sme toho chceli stihnúť dosť. Tam môj pohár trpezlivosti pretiekol definitívne (začal pretekať na NZ). Človek by si pomyslel, že je na výlete s dvoma chalanmi, ktorý budú každé ráno stepovať pred dverami prvý, čakajúc na mňa. Že to bolo naopak, to už je z mojej irónie jasné asi každému. Kým prvé 2 týždne som to dokázala tolerovať, lebo veď treba sa aj váľať, tu už moja trpezlivosť dávno odišla. Po príchode naspäť sme teda zo svojich štyroch plánov stihli splniť dve a frflanie Čiernovlasého nezachraňovalo ani to, že je pekný. Winny už penila. Urobili sme si jednu túru do Blue Mountains (ofrflanú), raz sme boli na pláži a druhý raz sme boli na pláži len jednu hodinku, lebo sa nevedeli vykokotiť z bytu. Posledný deň som odchádzala naštvaná, pretože namiesto toho aby sme si niekde predchádzajúci večer sadli a nasávali atmošku posledného momentu pri opere, tak sme chodili ako stratené ovce, čo ma vytočilo do nepríčetna.

Dnes už viem, že sa do Austrálie ešte chcem vrátiť. Chcem tam toho vidieť viac, chcem vidieť menšie mestá, ktoré viac dýchajú typickou Austráliou. Chcem sa viackrát zastaviť a nasávať atmosféru, vidieť všetky pláže, viackrát sedieť v meste, viac chodiť a proste tam žiť naplno od rána do večera. Sydney bolo krásne z mnohých dôvodov. Možno preto, že má svoju legendárnu operu a bridge; možno pre tú multikultúrnosť; možno preto, že okrem malej oblasti centra tam nebolo toľko výškových budov; možno preto, že tam bolo toľko parkov a zelene. Akurát hodnotím negatívne, že tam ten život išiel veľmi rýchlo a behom dňa boli ulice plné ľudí, zahľadených do svojich mobilov. Túžim vidieť z Austrálie viac a ešte sa tam vrátim (ale už v inej spoločnosti :D).




How handle break up?

25. září 2016 v 16:58 | Winny
People get drunk. They kiss the wrong person. Pretend to be okay. People will do anything to distract their heart. They will do anything to distract it from missing someone.

Rozchody. Poviete si, že čo už len vám ja môžem povedať, keď mám problém sama so sebou (nemám :D). Každopádne, sa aj tak hovorí, že človek dokáže lepšie pomôcť druhým ako sebe a u mňa toto vyjadrenie naberá na gigantických rozmeroch *neviný úsmev*. Rozchody. To sú emócie, milión rád, ktoré nám všetci naokolo ponúkajú, naše snahy utiecť a zároveň podvedome dokázať niečo expartnerom robiac presný opak toho, čo sme robili vo vzťahu - ak sa mu páčili hnedovlásky, zničíme si hrivu blonďavým melírom, ak sme s ním odmietali ísť na diskotéku, teraz pôjdeme na tri a tak podobne. Veď vieme.

V prvom rade by som chcela spomenúť ľudí, ktorí sú v úlohe radcov. Čo robiť a nerobiť je síce variabilné, ale zopár oporných bodov by sme našli. Pri čomkoľvek, čo človeka položí, je dotyk to najefektívnejšie. Objať. No a keď sa pustíme do rozprávania vtedy častokrát nastane tragédia. Každý asi poznáte človeka, ktorý snažiac sa vás utešiť hovorí veci, pri ktorých máte chuť preraziť hlavou múr. ČO NEPOVEDAŤ? "Tvoj ex bol aj tak kus vola, vôbec si ťa nezaslúžil, etc etc.." To, že bývalý bol určite pravdepodobne debil vieme, ale oni predsa mali niečo za sebou (aj pekné) a nechcú počúvať to ako premárnili mesiace či roky s debilom. Môžeme povedať, že ho zavesíme za gule do prievanu - lebo to myslíme s nadsázkou a dá sa na tom uchechtnúť. Oni dvaja k sebe bolí úplne iný, tak ako ich nezainteresovaný nepoznali. Ďalším príkladom, pri ktorom si mám ja chuť trhať vlasy je "príde ďalší, lepší". Diki, akoby sme to nevedeli, že? Vážne chcete toto povedať niekomu, kto práve niekoho stratil? Vtedy nechcete počúvať o nikom ďalšom, aj keby to bol Ian Somerhalder bez trička (dobre, to by možno obmäkčilo :D). Ani slovné spojenie "to prebolí" nie je vhodné. Však vieme, že prebolí, ale práve teraz sa nevieme nadýchnuť ako to bolí. Proste, zabudnite na všetky tie hviezdne frázy, ktoré sa valia z každej strany a len chápte. Občas radšej fakt mlčte. POROZUMENIE je základ úspechu. Vieme, že to bude lepšie a v podvedomí to vie aj ten človek, ktorý si tým práve prechádza, ale určite počas prvých týždňov čerstvej bolesti nepotrebuje počuť triliónkrát "to prejde". Treba dať najavo, že tu sme, že ak bude potrebovať, môže hovoriť a my budeme počúvať ešte aj o mesiac neskôr, o polroka, či o rok a nesprdneme ho pri každej spomienke na svojho ex. Čo tak povedať, že tu budete celý čas čo to bude bolieť a že to pomôžete urobiť znesiteľnejším?

Po rozťahanom úvode teda skočím k radám, čo urobiť ak ste to vy, kto si prechádza rozchodom. ČO UROBIŤ PRE SEBA? Ak to niekoho posunie aspoň nachvíľu a aspoň o milimeter, potom to malo zmysel.

1. PLAČTE. Plačte veľa. Plačte dovtedy, dokiaľ už nebudete kvôli tej osobe vedieť plakať. Plač nie je zlý. Však sa aj hovorí, že predlžuje život ;D. Snažte sa plakať o samote, je to efektívnejšie. Neplačte pod vplyvom alkoholu, to sa veľmi nepočíta. Lebo keď plačete ožratý, jediné čo vyplavujete je alkohol a nemá to ten očistný efekt. Najviac sa počíta ten plač, keď to necháte na seba dopadnúť, celú tú ťažobu. Vtedy to zo seba dostávate. Keď plačete sami, keď preciťujete to, kvôli čomu plačete, naozaj to pomáha aj keď to v tom momente kurevsky bolí.
2. VYKONÁVAJTE FYZICKÚ AKTIVITU. Vyplavuje to endorfíny. Robíte niečo, čo má pozitívny dopad na vaše fyzické aj psychické zdravie. Nebudem vám hovoriť, čo máte cvičiť, každý vyhľadáva niečo iné. Niekto jogu, lebo mu upokojí myšlienky, niekto (akože ja :D) vyhľadáva náročnejšie športy ako kickbox. Máte dovolené predstavovať si namiesto boxovacieho vreca ksicht vášho ex (prípadne jeho súčasnú frajerku) :D. Tanec je tiež ideálny spolu so spievaním (kričaním) na plné hrdlo.
3. Najlepšia rada, ktorú vám dám. BUĎTE SAMI ALE AJ S ĽUĎMI. Nikdy nerobte jedno na úkor druhého. Treba to vyvážiť ak môžete, pretože ak to príliš preženiete len s jednou z týchto vecí, je to trošku problém. Ak ste veľa s ľuďmi, tak pred sebou utekáte. Ak ste veľa sami, hrozí, že vás príliš pohltia myšlienky. Nájdite rovhováhu :).
4. PÍŠTE. Píšte sami pre seba. Do wordu. Na papier. Ak máte čo písať, stále píšte. Vaše vlastné slová a písmenká vám budú dávať odpovede. Niekedy hneď (zväčša nie) a niekedy keď sa k nim vrátite po mesiaci. Niekedy ani nebudete vedieť čo píšete, proste vám len pôjde ruka a vy zrazu čítate po sebe také myšlienky, ktoré ste ani nevedeli, že máte. Ja napríklad potrebujem odpovede. Niekto ich nepotrebuje, ja som však vďaka odpovediam dospela k uzatvoreniu. Ak ich aj nepotrebujete, písanie je veľká psychohygiena. Jedného dňa si zrazu uvedomite, že už nepotrebujete písať a že svoje slová a myšlienky nevenujete len tomu a tým pádom budete mať hmatateľný dôkaz toho, že ste sa niekam pohli.
5. Toto bude veľmi konkrétna rada, ktorá mne pomohla. SPIEVAJTE SI. Keď máte možnosť byť sami, proste si pohodlne sadnite, pustite si na reprákoch vašu obľúbenú hudbu a spievajte si. Precíťte ten spev, tie slová. Ja keď som naozaj potrebovala uvoľniť, pustila som si pesničky a hodinu som si sediac na zemi spievala a preciťovala. Vôbec ma nezaujíma, že to muselo byť katastrofálne, lebo neviem spievať :D. Pre mňa to bolo ako meditácia, myšlienky chvíľu dostávali voľný priebeh, lebo som sa sústredila na piesne a vypla som pri tom.
6. ROBTE ČO VÁS BAVÍ. Seriály, knihy! Žiť príbehy iných (možno vidieť aj u nich odpovede) a vypnúť. Môj svet je krajší, keď žijem inými príbehmi a tvárim sa, že niekde existuje napríklad Paula Semoková :D. Kreslite, vytvárajte rôzne dekorácie, realizujte sa! V podstate čokoľvek čo vás dokáže odpútať a nachvíľu urobiť štastnejšími.
7. ODPUSTITE! Pokiaľ bol ex úplny chuj, nerobte to kvôli nemu, robte to kvôli sebe. Je to ťažké ale z úcty k minulosti odpustite, lebo budete si niečo také ťahať so sebou? Občasné myšlienky typu "chcem mu vypichnúť oko vidličkou" mať môžete, oni sa vytratia časom. Odpustenie je dlhý proces. Pokiaľ nebol úplný chuj, tak bude odpustenie trošku ľahšie. Ľahšie sa odpúšťa ak viete, že to nie je vlastne zlý človek, len sa to posralo. Život je taký a vy mu prajete aby bol šťastný.

PREJDITE SI VŠETKÝMI FÁZAMI, KTORÝMI POTREBUJETE. PLAČOM. HNEVOM. PRÁZDNOM. HORSKOU DRÁHOU, KEĎ JE SVET NAJPRV RUŽOVÝ A O SEKUNDU CELÝ SIVÝ. Keď chcete kričať o polnoci na kopci že život nie je fér, že je to kus chuja - tak to spravte. Vystrašíte všetky diviaky a trošku sa vám uľavi. S EMÓCIAMI SA NETREBA SKRÝVAŤ. NETREBA SA ICH BÁŤ. VŠETKO MÁ SVOJ ČAS A VY SI HO ZOBERTE NA SVOJE UZDRAVENIE KOĽKO CHCETE A OBKLOPTE SA ĽUDMI, KTORÍ BUDÚ TOLEROVAŤ DĹŽKU VÁŠHO HOJENIA. Teda, pokiaľ vaše sebatýranie nepresahuje hranice zdravého rozumu. SO, GOOD LUCK ;).

23 vecí, ktoré som sa naučila za 23 rokov.

21. května 2016 v 13:09 | Winny
Dnes sfukujem dvadsaťtri sviečok na svojej torte. Už je zo mňa stará múdra ježibaba. Z toho dôvodu som sa rozhodla povedať vám, čo ma to naučilo a ak ste mladší, jednoznačne si zo mňa zoberte ponaučenie :D! Vtipné alebo menej vtipné. So happy birthday to me.


1. Nikdy nenosiť biele conversky na rôzne akcie kde je prítomný alkohol a možnosť skončenia v lese alebo na poli, pretože na druhý deň už nebudú conversky biele (a nikdy sa tej špiny nezbavím)!
2. Prvá pusa nie je až taká tragická ako to všetci hovoria. Ak si počkáme na toho človeka a na ten moment, bude tá najlepšia. (možno o tom jedného dňa napíšem článok)
3. Že dobré koncerty stoja za tie peniaze.
4. Dať si zmrzlinu v zime je vždy skvelý nápad, treba budovať imunitu.
5. Písanie lieči. Pomáha usporiadať myšlienky.
6. Nikdy netreba riešiť ľudí, ktorý riešia nás. Nie je to naša vec. Je to dôkaz toho, že sú nespokojný so svojom životom. Prečo by nás mali ničiť ľudia, ktorí sa len nudia alebo sú nespokojný sami so sebou?
7. Nikdy sa neospravedlňovať za to, čo nás robí šťastnými. A robiť to ešte viac! Do what makes you happy and fuck everyone else.
8. Treba skúšať zmeniť svoju perspektívu. Zmeniť pohľad na vec. Nie vždy to ide, ale za skúšku človek nič nedá.
9. Nikdy nezvádzať boj hlava - srdce. Jediné čo z toho vzíde sú komplikované situácie a zbytočne presviedčame a tlačíme sami na seba. Jednoducho treba prijať to, čo vieme, že je pravda, lebo pravda stále vyjde na povrch a hráme vopred prehraný boj.
10. Keď dosiahneme kúsok neba, jednoznačne príde aj kúsok pekla. Život má naozaj zázračné cestičky (niektoré by som zabarikádovala).
11. Niekedy je jednoducho čas na zdravotný večer pri víne (doplnene krviniek). Či pohár alebo fľašu už nechám na vás :D.
12. Keď chcete plakať, plačte. Plačte tak dlho, pokiaľ budete cítiť, že to lieči.
13. Cvičenie lieči tiež. Klišé ale pravda. Tresnúť párkrát do vreca, obehnúť celé sídlisko, urobiť zopár klikov a potom si dať zmrzlinu.
14. Najdôležitejšie je riadiť sa vlastnými pocitmi. Počúvať druhých ľudí treba, získať náhľad na vec a tak, ale ak to cítime inak, treba sa riadiť podľa svojich pocitov. Jedine tak budeme stotožnený so všetkým vo svojom živote. Ak urobíme rozhodnutia z vlastnej hlavy a neurobí ich za nás niekto iný. Pretože nech to vypáli akokoľvek, aspoň vieme, že sme urobili to, čo sme naozaj chceli.
15. Nikdy nikomu nebrať nádej. Možno je to jediná vec, ktorú ten človek má.
16. Ak niekoho alebo niečo nemáme radi, neriešiť to. Načo sa zaoberať niekým/niečím, čo nemáme radi? Berie to energiu. Debilov treba nechať debilmi.
17. Ži a nechaj žiť. Svojim spôsobom takmer to isté ako bod vyššie. Tolerovať iných ľudí, ktorý nás nijak neobmedzujú. Tolerovať rôzne druhy hudby, rôzne druhy náboženstiev. Každý sme nejaký. Peace.
18. Kto tu chce byť, ten tu bude. Vzťahy sa neoplatí vynucovať. Ľudia stoja za prd, seriály sú život! :D
19. Život a vzťahy sú vo svojej podstate veľmi jednoduché. Ale niektoré messy parts patria medzi najlepšie časti nášho života. Well..všetko má svoje pre a proti.
20. Ak nejde o život, tak nejde o nič.
21. Kto ľúbi pizzu, nikdy nebudete mať tehličky! Shit :D.
22. Chodiť do prírody lieči a pomáha usporiadať myšlienky. Len tak byť a dýchať. Sedieť, hojdať sa a pozerať na nebo, odháňať jebnuté osy, počúvať vtáčiky, ľahnúť si do trávy alebo na stred cesty a pozorovať hviezdy. Príroda je zázrak sveta.
23. Objav na záver, každý by v sebe mal mať kúsok dieťaťa a nikdy na neho nezabudnúť.

Dajte si teda koláč, keď už mám tie narodeniny.

A pohár vína.
cupcake, pink, and drawing image

Reason, why I love AUTUMN.

15. října 2015 v 12:52 | Winny
Vraj vyber si svoje obľúbené ročné obdobie, ha ha.


Milý čitatelia tohto blogu, ktorý čakáte na dávno sľúbené články o posilovaní a seriáloch.. musím vás sklamať (zase). Niežeby som o tom nechcela písať ale to sú typy článkov, ktoré si predstavujem trošku prepracovanejšie a nejak sa mi do toho pri všetkom zhone popri škole nechce. Oveľa jednoduchšie je proste zobrať pár obrázkov, urobiť koláž, zapáliť sviečku a proste písať. O jeseni! Som človek, ktorý nemá svoje obľúbené obdobie. Každé obdobie schizofrenicky aj milujem aj nenávidím. Jeseň nie je výnimkou. Dôvody, prečo nemám rada jeseň sú asi jasné. Nostalgická nálada, ktorá je pre jeseň typická, počas niektorých dní nesadne na psychiku práve najlepšie - to asi poznáme všetci veľmi dobre. A taktiež hnusný ostrý vietor spojený s dažďom nie je žiadna výhra, veď kto by už len mal rád útočiacich vojačikov na svoju tvár. Ale prečo si takto kaziť jeseň, radšej si poďme povedať to, čo nás povzbudí a na čo sa v jeseni môžeme tešiť! :)

1. BABIE LETO
Teplé dni. Čím neskôr sa tieto dni vyskytnú tým lepšie - ideálny čas je od polovičky októbra. Ak sa pýtate prečo, tak je to z toho dôvodu, že v tom čase celá príroda hrá všemožnými farbami a nie je nič krajšie ako to, ak cez tie farby prenikajú slnečné lúče. Však všetci súhlasíte? Veď predsa je to úžasný pocit, ak sa nám do tváre oprie slnko a vy sa môžete vyhrievať na lavičke popri čítaní knihy. Je to ideálny čas na fotenie a dlhé prechádzky. Ja osobne zbožňujem aj ranný ostrý vzduch, ktorý sa mi dostane do nosa, a keď cítim ako sa ten vdzuch postupne ohrieva.

2. OBLEČENIE
Jesenné oblečenie. Svetre. Rôznych veľkostí, druhov, farieb, vzorov. Sivé, farebné, dlhé, krátke. Kedysi som svetre nenávidela, teraz som si k nim vybudovala nekončiacu lásku, tak verím tomu, že aj vy si ju jedného dňa vybudujete ak ňou náhodou ešte netrpíte. Ďalej šatky (práve som si kúpila ďalšiu :D). Koženka. Teplé ponožky v converskách. Sukne so silonkami (aj keď zas ja nejak extrémne sukne nenosím). Kotníkové čižmy na opätku, pričom je to jediný čas v roku kedy som schopná nosiť opätky, aj keď niesom práve topánkoidný človek - iba na tenisky, ale čižmy zbožňujem. A taktiež si momentálne strašne užívam nosenie farieb, ktoré presne pasujú na toto obdobie a to hnedá, sivá a bordová - úplne top!

3. SVIEČKY
Kto neľúbi sviečky, ruku hore. Celé zle. Lebo práve jeseň je ideálnym časom pre horiace sviečky. Čím viac, tým lepšie! Ja raz vo svojom vlastnom byte budem mať v každej miestnosti aspoň štyri sviečky. Nemusia byť ani voňavé, aj keď to je bonus. Skvelo dopĺňajú atmosféru. Tajným želaním je kúpiť si tie yankee candles, ktoré stoja toľko peňazí akoby boli vyrobené z pandy.

4. VEČERNÁ ATMOSFÉRA
Tento bod sa vlastne napája na ten predošlý. Celková večerná atmosféra, ktorá trvá dlho vďaka skorému stmievaniu a tým pádom vedľa mňa na stole hodiny horiaca sviečka. Zababušenie do deky a šálka voňavého čaju. Pokojná atmosféra pri odrážajúcom plamienku a ja si môžem kresliť, písať, rozmýšľať a proste len nasávať špecifickú atmosféru jesene. Ja som na jeseň oveľa kreatívnejšia. A taktiež zbožňujem ochutnávanie rôznych čajov a teplé podkolienky.

5. ĎALŠIE ASPEKTY
Dám vám ďalších pár návrhov prečo ešte môžete milovať jeseň. Ja mám rada, keď mi ruky ráno zohrieva termoska. Keď nad seba môžem vyhodiť lístie (áno som dieťa). Keď v converskách skočím do mláky (veľké dieťa). Pokojný dážď a sledovanie stekajúcich kvapiek po okne (nie je to upokojujúce?). Taktiež siaham po hlbokomyseľnejších knihách a oveľa viac si ich užívam (deka, kakao a dobrá kniha od Paula Coelha). Keď je zahmlene (má to niečo do seba). Dobrý tip pre všetkých, ktorý musia skoro ráno vstávať - východ slnka, keď je ráno ešte tma, slnko je za kopcami ďaleko a nebo hrá milión odtieňmi tyrkysovej (v lete taký východ slnka nezažijete!). Môžem sa vyhovoriť prečo si kupujem toľko zošitov, farbičiek, zvýrazňovačiek a pier - lebo veď začína škola :D. A svojim spôsobom aj hallowen je super vec, aj keď ja ho nejak neregistrujem (práve som sa rozhodla, že si tento rok vyrežem tekvicu!). A okrem toho, byť celý deň doma je v tomto počasí oveľa ľahšie!

Takže si všetci choďte kúpiť kávu (pumpkin spice príchuť nezabudnite!), hoďte sa do lístia, nastavte tvár slnku, zmoknite a nezabudnite skočiť do mláky! Vyťažte z jesene to najviac čo môžete a hlavne, vždy je to o tom, všímať si tie dobré veci a potom bude aj pokoj v duši :). Vaša mierumilovne naladená a neschopná písať krátke články

To do list

15. října 2015 v 12:26 | Winny
Vážení a milí!
Toto, je takzvaný TO DO list, ktorý je uvedený do platnosti už dlhšie. Sú to veci, ktoré by som si chcela splniť a v kútiku duše verím, že jedného dňa dojde k ich reálnosti. Chýba mi tu síce bod - zariadiť si izbu, lenže je to úplne zbytočné ho sem pchať, lebo kým sa neodsťahujem tak sa to nestane. Časom to možno budem aj dopĺňať, lebo veď človek má mať sny a keď si ich napíše, je väčšia pravdepodobnosť ich splnenia (a taktiež som maniak a strašne rada si robím zoznamy). Takže sa to bude aktualizovať, pretože som sa rozhodla tento zoznam časovo neohraničiť. Ciele sú dlhodobé, krátkodobé, body viac reálne alebo naopak body viac vysnené. Avšak všetko by som naozaj chcela splniť, tak uvidíme ako sa to vyvinie.
Polovicu týchto bodov plánujem do roka splniť (mhmm).
So lets get party started!

Dátum začiatku platnosti: september
Aktualizácia 1: 15. 10. 2015
13.01.2016
28.1.2016


P.S. Urobila som rozhodnutie, že na konci roka 2016 venujem článok môjmu pokroku a každý rok budem zoznam inovovať - prenesiem nesplnené ciele, vymažem splnené, atď. Bude to proste stále nekonciaci projekt, ktorý bude na seba z roka na rok nadväzovať.

Tag Liebster Award

14. září 2015 v 11:31 | Winny
Bola som nominovaná do liebster award a blá blá blá.
Takéto veci síce nie sú moja šálka kávy ale nakoľko Lany aj Dollie dali nejaké dobré otázky, tak som to pretriedila a idem sa vrhnúť na to. Vraj mám najprv napísať o sebe jedenásť faktov, potom odpovedať na otázky a v závere dať otázky ja. Samozrejme neurobím nič z toho, lebo som rebel a idem len odpovedať na otázky.

OTÁZKY OD LANY
Predstav si, že ti ostávajú iba 2 dni života. Ako ich využiješ?
Budem jesť pizzu. Na raňajky, obed aj večeru. Budem sa celé dva dni baviť s ľudmi, ktorých mám rada a pri ktorých zabudnem na to, že mám len dva dni. Pôjdem na diskotéku a strápnim sa, ale bude mi to jedno. Budem kričať v strede Hlavnej ulice a bozkávať každého pekného chlapa, ktorého budem chcieť pobozkať. Skočím si bandží džamping. A pôjdem za Kučeravým, poviem mu, že som ho milovala a že som to takto nechcela. A že je kretén. Potom pôjdem za Blonďavým Anjelom a dám jej poriadnu boxerku a poviem jej, že je falošná piča, lebo strašne túžim vyskúšať urvať si reálnej osobe a nie len boxovaciemu vrecu. Budem všetkých ľudí objímať celé dva dni. A niekto to celé natočí, aby si ľudia, ktorý ma majú radi raz spomenuli na to, aká som bola šibnutá a vždy sa usmievali pri pohľade na posledné hodiny môjho života :D.
 
 

Reklama
Lennie » Emily » Mici » Lany » Tery » Jay » ChooseYou » Džejní
stopeed one » Narween Black » Dollie » Alexandra » Laura » Mirka » Lana » Alex & Mitchie » Nataly

© 2 0 1 5 - 2 0 1 6, S T U P E F F Y. B L O G. C Z | home | archive | blog.cz ||| klikacie ikonky from graphica.blog.cz